Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti v záujme uľah-
čenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti.

Projekt spolufinancovaný EU

Najčastejšie otázky podľa účastníckej skupiny

(zoradené od najzákladnejších)

Najčastejšie otázky žiakov a študentov
Otázky odbornej verejnosti (starostovia, zamestnanci samosprávy, polícia a pod.)

Najčastejšie otázky žiakov a študentov:

1. Kto rozhoduje o udelení azylu ?
O udelení azylu rozhoduje Migračný úrad Ministerstva vnútra SR

2. Akú odbornosť majú ľudia, ktorí rozhodujú o udelení azylu ?
Všetci vysokoškolské vzdelanie rôzneho druhu cez právnikov, ekonómov, pedagógov a pod.

3. Je možný voľný pohyb azylantov ?
Žiadateľov o azyl len na základe priepustky udelenej vedúcim azylového zariadenia alebo rozhodovačom.

Môže sa azylant voľne pohybovať po EÚ ?
Azylant – teda osoba, ktorej už bol udelený azyl a má vystavené príslušné doklady prostredníctvom UHCP sa môže pohybovať v EU.

4. Aké vzdelanie majú u nás žiadajúci o azyl ?
Rôznorodé. Mnohí z nich majú len základné vzdelanie. Pochádzajú z krajín kde je dlhodobo zlá bezpečnostná situácie, nefunguje infraštruktúra ani školy. No medzi žiadateľmi o azyl možno nájsť aj študentov či absolventov vysokých škôl rôznych smerov.

5. Ktoré národy do ktorých krajín migrujú ?
Dôvody na usadenie sa v tej ktorej krajine sú rôzne. Asi najviac však zavážia okolnosti prístupu na trh práce či sociálneho zbezpečenia, celková ekonomická situácia a prítomnosť prisťahovaleckých komunít v cieľovej krajine. Veľká Británia je napríklad cieľovou krajinou najmä pre Indov a Pakistancov, Francúzsko pre Alžírčanov či ostatné bývalé kolónie a Nemecko pre Turkov a Kurdov.

6. Môže požiadať občan Slovenskej republiky o azyl v rámci EÚ ?
Áno. Členstvo Slovenska v EU nezbavuje občana práva, v prípade presvedčenia o prenasledovaní zo strany štátnych orgánov, žiadať o ochranu v inej krajine napríklad formou žiadosti o azyl.

7. Ako je riešená azylová politika u našich susedov ?
Veľmi podobne. Dokonca existuje tendencia v rámci všetkých krajín EU aby postupy a kritériá na udelenia azylu boli jednotné.

8. Ako sme pripravení na možné problémy – súvislosť s nepokojmi v štátoch EÚ, ktoré vyvolali prisťahovalci ?
To je otázka na UHCP. V prípade azylu je MÚ MV SR pripravený úlohy riešiť v zmysle azylového zákona aj ako žiadateľov o azyl, prípadne na základe vzniku mimoriadnej situácie sa predkladá vláde návrh na riešenie formou dočasného útočiska na území SR.

9. Má MÚ MV SR informácie o zapojení azylantov do života spoločnosti ? Akým spôsobom ich získava ?
Migračný úrad sleduje život azylantov v Slovenskej spoločnosti prostredníctvo lokálnych manažérov migračného úradu, ktorí sa starajú aj o bytový fond migračného úradu pre azylantov v Košiciach a Lučenci. Zároveň spolupracujeme s mimovládnymi organizáciami ktoré nám tiež poskytnú informácie o azylantoch.

10. Má Migračný úrad MV SR štatistiky o migrantoch – Slovákoch v zahraničí ?
Nie.

11. Ktoré politické dôvody mali utečenci (napr. Kosovo) ?
Ak občan verejne prezentuje svoj nesúhlas s vládnou politikou a postupmi štátnych orgánov a je za svoj postoj prenasledovaný, alebo väznený, vtedy hovoríme o politických dôvodoch
Konkrétne dôvody môžu byť rôzne. No najčastejšie sa týkajú oblasti dodržiavania ľudských práv, korupcia, zneužívania moci vládnymi predstaviteľmi či ich napojenie na organizovaný zločin.

12. Aké náboženské dôvody viedli utečencov k ceste do sveta (napr. stredná Ázia) ?
Dôvodom na odchod z vlasti z náboženských dôvodov môže byť napríklad príslušnosť k cirkvi, ktorá je v danej krajine zakázaná, resp. príslušníci ktorej sú diskriminovaní. Na svete sú viaceré totalitné režimy s oficiálne deklarovaným náboženstvom. Príslušníci iných náboženstiev sú znevýhodňovaní, dokonca prenasledovaní (napríklad kresťania v Sudáne, prípadne v niektorých krajinách strednej Ázie). Inde zase vedľa seba existujú viaceré náboženské skupiny, medzi ktorými panujú napäté vzťahy vyúsťujúce niekedy až k násiliu (napríklad šíitsky a sunitský moslimovia v Iraku, moslimovia a kresťania v Libanone). Niekedy je však ťažko rozoznať, kedy ide o náboženskú neznášanlivosť a kedy sa za náboženskými dôvodmi skrýva boj o moc jednotlivých politických frakcií.

13. Koľko stojí táto politika daňových poplatníkov ?
Závisí od počtu žiadateľov.

rok	2000	2001	2002	2003	2004	2005	polrok 2006
počet žiadateľov	1 556	8 151	9 743	10 358	11 391	3 549	1 029
výdavky na 1 žiadateľa (SKK)	371,06	441,73	432,61	445,01	475,00	753,21	757,02

späť

Otázky odbornej verejnosti (starostovia, zamestnanci samosprávy, polícia a pod.)

1. Ak je niekomu udelený azyl, ako sa riešia jeho sociálne problémy – bývanie ?
Novo priznaný azylant je po vyhlásení rozhodnutia o udelení azylu premiestnený do integračného strediska migračného úradu vo Zvolene, kde je pre neho pripravený integračný program. V integračnom stredisku azylant navštevuje jazykový kurz a zapája sa do integračného procesu. V spolupráci s mimovládnou organizáciou sa pre neho hľadajú vhodne riešenia. V prípade ak si azylant nezabezpečí vhodné ubytovanie vlastnými silami za pomoci lokálneho manažéra MÚ a mimovládnej organizácie, migračný úrad mu ponúkne niektorý z bytov v Lučenci alebo v Košiciach, ktoré boli zrekonštruované z prostriedkov migračného úradu a UNHCR pre potreby azylantov. Migračný úrad k uvedeným bytom ma dispozičné oprávnenie po dobu 10 rokov.

2. Ako sa riešia výdavky na zdravotnú starostlivosť žiadateľov o azyl a tých, ktorým bol udelený azyl ? Kto to financuje ?
Azylanti sú na Slovensku verejne zdravotné poistení.
Zdravotná starostlivosť žiadateľov o azyl je zabezpečená prostredníctvom zmluvných lekárov.

3. Aké typy táborov sú u nás (záchytné, pobytové, integračné) ?
Na Slovensku sú v súčasnosti dva záchytné utečenecké tábory (Humenné a Rohovce), tri pobytové (Brezová opd Bradlom, Opatovská Ves, Gabčíkovo) a jedno integračné stredisko pre osoby s udeleným azylom (Zvolen).

4. Praktické zapojenie azylanta do života spoločnosti.
Udelením azylu získava cudzinec právo trvalého pobytu na území SR so všetkými právami a povinnosťami s tým súvisiacimi. Zrejme prvoradou úlohou je pre každého azylanta naučiť sa komunikovať v slovenčine, resp. ovládať ju natoľko, aby nepotreboval asistenciu pri vybavovaní základných vecí. Ďalším dôležitým krokom je získanie vzdelania, či kvalifikácie a uplatnenie sa na trhu práce. Od toho sa ďalej odvíjajú možnosti finančnej samostatnosti a nezávislosti. Migračný úrad i momovládne organizácie sa snažia byť nápomocné pri riešení problémov, s ktorými sa azylanti na Slovensku potýkajú avšak treba podotknúť, že hlavná ťarcha zodpovednodti za riešenie vlastnej situácie je na každom azylantovi.

5. Ako sa riešia prípadné priestupky v zariadeniach MÚ MV SR ?
Žiadateľ o azyl je počas pobytu v zariadení migračného úradu povinný dodržiavať táborový poriadok , riadiť sa pokynmi vedúceho tábora zamestnancov ... Za porušenie táborového poriadku vedúci tábora môže žiadateľovi odňať vreckové.

6. Sú ľudia, ktorým bol udelený azyl v kontakte s MÚ MV SR aj po udelení azylu ?
Áno.

7. Ako Migračnú úrad MV SR sleduje zamestnanosť a trestnosť tých, ktorým bol azyl udelený ?
V spolupráci s príslušnými úradmi, ktoré riešia danú problematiku. (MPSVaR SR, UHCP)

8. Sociálne problémy azylantov. Kto ich bude financovať ?
Azylanti poberajú riadne sociálne dávky.

9. Ak migračná politika prejde pod mestá a obce, prejdú aj financie ?
Je to nepravdepodobné, ale ak by prešla, prešli by aj financie.

10. Výhodnosť legálnej migrácie pre región v prípade nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily ?
Výhodné, ak by azyl dostal kvalifikovaný občan a v regióne by kvalifikovaná sila chýbala. Doplnila by sa.

11. Možnosť výstavby nájomných bytov – v súvislosti s migráciou za prácou.
Migrácia za prácou nie je v kompetencii Migračného úradu. Nie je totiž podmienkou na udelenie azylu.

12. Pracovné príležitosti – koľko ľudí je zamestnaných v zariadeniach Migračného úradu MV SR ?
V zariadeniach MÚ MV SR + samotný MÚ MV SR pracuje 172 zamestnancov, z toho 67 v táboroch a 105 v inštitúcii MÚ MV SR. + bude vytvorených ďalších pracovných miest v azylovom dome v Humennom v počte 31.

13. Aký spôsobom sú financované azylové domy (Humenné) ?
Sú financované zo štátneho rozpočtu. Azylový dom v Humennom – jeho výstavbu financovalo PHARE, ale prevádzku a zariadenie už sú financované zo štátneho rozpočtu.

14. Aké predpoklady sú pre získanie finančných prostriedkov z eurofondov ? Aký postoj má EÚ k migrácii do vnútra EÚ ?
Na to, aby sa mohli získať peniaze z eurofondov musí byť zostavený projekt na základe výzvy. Projekty sa posudzujú a tie, ktoré spĺňajú formálne náležitosti, sú v súlade s opatreniami výzvy a cieľmi - sú realizované a financované z prostriedkov EÚ.
Viac údajov možno nájsť na stránke MÚ MV SR.
EÚ má k migrácii pozitívny postoj a snaží sa rôznymi opatreniami vytvoriť pre nich rovnocenné podmienky aké majú i domáci občania EÚ.

späť