Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti
v záujme uľah-
čenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti.
Projekt spolufinancovaný EU
Migračná politika Slovenskej republiky z pohľadu jej koncepčného riešenia
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a po prevzatí zodpovednosti
za realizáciu vnútornej a zahraničnej politiky novoutvorenými orgánmi
štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy bolo potrebné z ich
strany predovšetkým vysporiadať sa popri problémoch súvisiacich s riadením
štátu aj s novovzniknutým fenoménom – migráciou osôb. Táto, v dôsledku
rozsiahlych spoločensko-politických zmien vo svete, enormne vzrástla a svoj
„tok“ nasmerovala aj do krajín Európy, v ktorých v tom čase došlo
k zásadným zmenám v politickej orientácii.
Východiskom pre riešenie migračnej politiky sa stali Zásady migračnej
politiky Slovenskej republiky prijaté uznesením
vlády Slovenskej republiky č. 846 v roku 1993 a od nich sa prakticky
až do prijatia novej koncepcie migračnej politiky v roku
2005 odvíjal nielen obsah, ale aj formy a metódy jej realizácie.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k zmenám v riešení
predmetnej problematiky, ktoré si vyžiadali vykonanie zásadných zmien v migračnej
stratégii akceptujúc pri tom celý rad medzinárodných dokumentov smerujúcich
svojím obsahom k postupnému vytvoreniu jednotnej migračnej a azylovej
politiky členských štátov Európskej únie. (Schengenský dohovor, Dublinské
nariadenie, Smernica Rady 2003/9ES o ustanovení minimálnych štandardov
pre prijímanie žiadateľov o azyl, Haagsky program na posilnenie slobody,
bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii a pod.).
V súlade s týmto prebiehajúcim procesom je Koncepcia
migračnej politiky Slovenskej republiky, prijatá
uznesením vlády SR č. 11 z 12. januára 2005, komplexným dokumentom,
na základe ktorého sa do roku 2010, v zmysle stanovených cieľov a priorít,
bude zabezpečovať koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich
sa na riešení migračnej politiky a budú sa vytvárať podmienky v oblasti
ľudských, materiálno-technických a finančných zdrojov potrebné na
plnenie vytýčených úloh.
Cieľom tejto koncepcie, okrem ochrany národných záujmov Slovenskej republiky
v oblasti migrácie, je aj prezentovanie jej postupov pri ďalšej harmonizácii
právnych predpisov s právom Európskej únie a Európskeho spoločenstva
a pri vytváraní predpokladov nevyhnutných na implementáciu politík
v tejto oblasti.
Prezentovaním princípov suverenity, zákonnosti, regulácie legálnej
migrácie, aktívnej spolupráce s Európskou úniou, zákazu diskriminácie a princípu
flexibility sa v koncepcii podčiarkuje nielen právo chrániť
národné záujmy, ale aj povinnosť rešpektovať zákonnosť, medzinárodné zmluvy
upravujúce predmetnú oblasť, uplatňovať jednotný postup v oblasti
azylových politík s postupom Európskej únie, zabezpečovať rovnaké
príležitosti pre všetkých cudzincov, ktorí sa legálne zdržujú na území
Slovenskej republiky, ako aj vytvárať priestor na inováciu súčasných opatrení
v oblasti migračnej politiky.
Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky, ako politický
dokument:
- akcentuje medzinárodnú spoluprácu, uplatňovanú na základe
záverov zasadnutí Európskej rady v roku 1999 v Tampere a následných
zasadaní v Helsinkách, Solúne, Seville a najmä v zmysle
Haagskeho programu posilňovania slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
v Európskej únii, s cieľom dôsledného garantovania a rešpektovania
ľudských práv a slobôd;
- osvetľuje postupy v oblasti legálnej migrácie a sociálnej
integrácie azylantov zdôrazňujúc pri tom opatrenia podmieňujúce
právo vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky, právo ich voľného
pohybu, právo opustiť toto územie, a to za podmienok akceptovania
a podriadenia sa jej právnemu poriadku.
- analyzuje v oblasti prevencie a boja s nelegálnou
migráciou jej príčiny, v dôsled-ku ktorých v rokoch
2001 - 2004 došlo k enormnému nárastu tohto javu a ktorého špecifickým
znakom bola snaha viacerých migrantov len prechádzať Slovenskou republikou
a zneužívať vstup do azylovej procedúry. Zároveň obsahuje preventívne
opatrenia orientované na ochranu štátnej hranice a formy boja proti
nelegálnej migrácii a jej sprievodným javom prejavujúcim sa v páchaní
trestnej činnosti migrantov a ich prevádzačov
- rozoberá z hľadiska udeľovania azylu problematiku
migračných pohybov, ktoré narastajú a budú naďalej rásť, preto z hľadiska
ďalšieho postupu vyžadujú zakomponovať do realizácie migračnej politiky
všetky jej aspekty, a to od príčin migrácie, cez vstupy, prijímaciu
a azylovú politiku, integráciu azylantov do spoločnosti až po realizáciu
dobrovoľných návratov neúspešných žiadateľov o udelenie azylu. Z uvedeného
dôvodu sú v materiáli formulované opatrenia smerujúce k zjednocovaniu
azylovej procedúry s krajinami Európskej únie, k skvalitňovaniu informácií
poskytovaných žiadateľom o udelenie azylu a vytváraniu väčšieho
priestoru žiadateľom na ich kontakt a komunikáciu s právnymi zástupcami,
ale aj na zefektívnenie azylového konania využívaním progresívnych metód
na zvýšenie dôveryhodnosti výpovedí žiadateľov (jazyková analýza, analýza
krajín pôvodu, zisťovanie veku a pod.);
- hodnotí v oblasti spolupráce a koordinácie postupov
štátnej správy a samo- správy, ako aj ďalších subjektov podieľajúcich
sa na realizácii migračnej politiky úroveň plnenia úloh realizovaných v rámci
projektov a humanitných programov, resp. činností zameraných na poskytovanie
materiálnej pomoci azylantom, pomoci pri zabezpečovaní ich zamestnania,
zvyšovaní kvalifikácie formou rekvalifikačných kurzov a navrhuje ďalšie
možnosti zvyšovania aktivity štátnych orgánov a mimovládnych organizácií
pri realizácii migračnej politiky využitím finančných prostriedkov poskytnutých
zo zdrojov Európskej únie.
- kladie dôraz v súvislosti s integráciou azylantov
do spoločnosti na dotváranie podmienok súvisiacich s ich
zamestnávaním, vzdelávaním, ubytovaním, zdravotným a sociálnym poistením
zo strany štátnej správy a územnej samosprávy, od ktorej sa žiada
ďalej zvyšovanie pozornosti zraniteľným skupinám migrantov, a to najmä
maloletým deťom bez sprievodu, osamelým ženám, prestarnutým a inak
znevýhodneným osobám a pod. Návrhmi spoločných programov v oblasti
psychologického a právneho poradenstva, sociálnej asistencie a starostlivosti
o maloletých žiadateľov o udelenie azylu sa aktivizuje činnosť
mimovládnych organizácií (najmä Spoločnosť ľudí dobrej vôle a Slovenská
humanitná rada) pri integrácii azylantov do spoločnosti,
- upozorňuje v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd
vo vzťahu k cudzin-com na povinnosť rešpektovať
ich práva, a to bez ohľadu na národnosť, príslušnosť k etnickej
skupine, sociálny pôvod, rasu, jazyk a pohlavie, náboženské a politické
presvedčenie. Taktiež akcentuje prijaté opatrenia proti diskriminácii žiadateľov
o udelenie azylu a azylantov, proti obchodovaniu so ženami a ich
sexuálnemu zneužívaniu a opatrenia na zvyšovanie postihu aktérov násilných
trestných činov motivovaných intolerantnými a xenofóbnymi prejavmi.
Nakoľko realizácia úloh vyplývajúcich z jednotlivých politík
Koncepcie migračnej politiky Slovenskej republiky je možná len za aktívnej
účasti všetkých subjektov zaoberajúcich sa problematikou migrácie, bolo
potrebné na koordináciu ich postupu zriadiť medzirezortnú pracovnú komisiu
a zabezpečiť rozpracovanie predmetnej koncepcie na podmienky jednotlivých
rezortov.
Pracovná komisia na zabezpečenie koordinácie postupov súvisiacich
s plnením úloh a činností vyplývajúcich z koncepcie, ktorá
svoju činnosť začala 26.4.2005, je zložená zo zástupcov ministerstiev
vnútra, zahraničných vecí, spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny,
školstva, financií a zdravotníctva, ďalej Úradu vlády Slovenskej republiky,
Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska, Úradu vysokého
komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“), Medzinárodnej organizácie
pre migráciu (ďalej len „IOM“) a Ligy za ľudské práva. Vychádzajúc z programu
doterajších zasadnutí komisie možno konštatovať, že popri kontrole plnenia
úloh vyplývajúcich z jednotlivých rozpracovaní koncepcie na podmienky
rezortov sa pozornosť sústreďuje aj na hľadanie spôsobov ako skvalitňovať
formy a metódy práce pri ich realizácii.
Opatrenia prijaté Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky svojím
charakterom podčiarkujú nutnosť rozvíjať vzájomné výhodné partnerstvo medzi
krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a Slovenskou republikou v oblasti
boja s nelegálnou migráciou. Cez prezentáciu migračnej politiky Slovenskej
republiky v rámci medzinárodných aktivít, monitorovanie situácie z hľadiska
nárastu migračných pohybov a vyvíjanie úsilia na uzatváranie dvojstranných
readmisných dohôd so štátmi, z ktorých sa občania snažia nelegálne
vstupovať na územie Slovenskej republiky, napĺňa požiadavku spolupráce
s domácimi subjektami a príslušnými kontrolnými a monitorovacími
orgánmi medzinárodných organizácií. Nemenej významnou v rámci spolupráce
krajín tzv. Vyšegrádskej štvorky je požiadavka dôslednejšej spolupráca
na úseku koordinácie postupov súvisiacich s ochranou štátnej hranice
v rámci realizácie Schengenskej dohody.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v opatreniach,
zahrnutých do štyroch oblastí, okrem prípravy rôznych dvojstranných a readmisných
dohôd, legislatívnych úprav súčasných zákonov o azyle a cudzincoch,
personálneho posilňovania zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „migračný úrad“) a Úradu hraničnej a cudzineckej
polície Prezídia policajného zboru (ďalej len UHCP P PZ“), vytvárania materiálno-technických
a organizačných podmienok na skvalitňovanie celkovej práce, rozširovanie
ubytovacích kapacít pre žiadateľov o udelenie azylu a využívanie
finančných zdrojov Európskej únie. Cieľavedome pristupuje k spolupráci
s expertmi Európskej únie na príprave štúdie súvisiacej s pripravovaným
zriadením nového Imigračného a naturalizačnéhu úradu Slovenskej republiky,
nevyhnutného na prispôsobenie realizácie migračnej politiky európskym podmienkam.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uvedomujúc
si, že pokračujúci rast ekonomickej aktivity zahraničných a domácich firiem
zvýši dopyt po pracovnej sile, svoje opatrenia smeruje najmä na oblasť podpory
legálnej migrácie a sociálnej integrácie cudzincov do spoločnosti, a to
sprístupnením trhu práce, poskytovaním odborných poradenských služieb a zvyšovaním
ich kvalifikácie formou vzdelávania a rekvalifikačných kurzov. Nemenej
významnými sú opatrenia zamerané na pomoc znevýhodneným skupinám cudzincov
a azylantov a najmä na pomoc maloletým cudzincom bez sprievodu. Strategické
zámery sú taktiež orientované na pomoc neaktívnym osobám nachádzajúcim sa v riziku
sociálneho vylúčenia, ako aj úsilie realizovať programy na podporu inkluzívneho
trhu práce na základe rozvojových partnerstiev v rámci Iniciatívy spoločenstva
EQUAL.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vychádzajúc
z povinnosti do januára 2007 transponovať Smernicu Rady 2004/114ES o podmienkach
prijatia príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmenu žiakov, neplateného
odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby do vnútroštátnej legislatívy
prijalo opatrenia na roky 2005- 2014 akcentujúc v tejto
súvislosti najmä Národný plán výchovy k ľudským
právam.
Okrem úloh zameraných na systematické vzdelávanie cudzincov a azylantov
a na prehĺbenie mienkotvornej činnosti pracovníkov štátnej správy
a samosprávy, pedagogickej i nepedagogickej verejnosti, väčšina
opatrení je zameraná na odborno-metodickú prípravu učiteľov, vychovávateľov
a ostatných zamestnancov rezortu školstva na zabezpečovanie kvalitného
multikultúrneho vzdelávania, tvorbu príručiek, publikácií a materiálov
zameraných na odstraňovanie prejavov intolerancie, rasizmu, xenofóbie a pod.
Ťažisko opatrení metodicko-pedagogických centier spočíva v organizovaní
seminárov, kultúrnych programov a výchovne zameraných podujatí.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nasmerovalo
plnenie úloh okrem vzdelávania sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov
najmä do medzinárodnej spolupráce, a to na úseku postihovania nelegálnej
migrácie a obchodovania s ľuďmi. Z opatrení vyplýva taktiež
participácia na príprave právnych nástrojov a dokumentov v rámci
medzinárodnej spolupráce a v neposlednej miere ich transformácia
do slovenského práva novelizovaním Trestného zákona.
Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vychádzajú
z potreby vytvoriť cudzincom, žiadateľom o udelenie azylu a azylantom
také podmienky v zdravotnej starostlivosti, aby sa táto zabezpečovala
na úrovni zhodnej so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v krajinách
Európskej únie. Potvrdzuje to napr. orientácia opatrení na medzinárodnú
spoluprácu v otázke legislatívneho prispôsobovania sa legislatívnej
stratégii Európskej únie. Na úseku spolupráce s republikovými partnermi
je v popredí snaha po užšej komunikácii s migračným úradom, a to
najmä pri zabezpečovaní zmluvných lekárov pôsobiacich v záchytných
a pobytových táboroch a pri realizovaní opatrení súvisiacich
so znižovaním zdravotného rizika spojeného s pobytom migrantov na
našom území.
V oblasti predchádzania xenofóbnym a intolerantným prejavom
významné miesto zaujímajú opatrenia zamerané na vzdelávanie a školenie
zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom Slovenskej zdravotníckej univerzity
a Asociácie súkromných lekárov.
Štatistický úrad Slovenskej republiky pri
realizácii koncepcie migračnej politiky bude sa v spolupráci so zainteresovanými
rezortmi a v súlade s požiadavkami Eurostatu, okrem vytvárania
technických a organizačných podmienok, sústreďovať na harmonizáciu obsahu
a rozsahu informácií o cudzincoch so štandardmi Európskej únie, na
preberanie dát z jednotlivých informačných zdrojov, vedenie databázy o základných
informáciách týkajúcich sa zahraničnej migrácie a cudzincov v Slovenskej
republike a na poskytovanie údajov potenciálnym žiadateľom.
Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky a jej rozpracovanie na podmienky zainteresovaných rezortov je výsledkom harmonizácie opatrení vyplývajúcich zo „Súhrnnej monitorovacej správy o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii“, v ktorej sa odporúča pristupujúcim krajinám posilňovať administratívne kapacity v oblasti európskych záležitostí s dôrazom na transpozíciu legislatívy prijatej na úrovni Európskej únie.
Európska únia a azyl
Európska únia od svojho vzniku prechádza rôznymi zmenami poznačenými
vývojovými trendmi reagujúcimi na podnety, ktoré prináša každodenný život
v jej vnútri, ale aj skutočnosti, ktoré prichádzajú zvonku a tento
vnútorný život by mohli ovplyvňovať. Politické štruktúry Európskej únie
definujú priority v kratšom i dlhšom časovom horizonte, ale aj
podľa problematík. Permanentnou prioritou Európskej únie je práve problematika
azylu a snaha o vytvorenie jednotnej azylovej politiky a jej
základu, jednotného azylového práva. Európska únia neustále žije vo vnútornom
konflikte záujmu spoločného so záujmom jednotlivých členských krajín, ktoré
reprezentujú dve krajnosti ľudskoprávnej ochrany - bezbrehý liberalizmus
a snahu o jej obmedzovanie. Dosiahnutie cieľa jednotnej azylovej
politiky bude možné, keď jednotlivé členské štáty sa týchto krajností vzdajú.
Legislatíva Európskej únie sa v otázke azylu musí do budúcnosti vysporiadať
s mnohými problémami a upraviť riešenie otázok, ktoré načrtol
Ruud Lubbers, Vysoký komisár OSN pre utečencov v Luxemburgu 29. januára
2005 na neformálnej Rade ministrov spravodlivosti, slobody a obrany,
kde apeloval na členské štáty na prijímanie účinnej ochrany a prijímanie trvalých
riešení pre utečencov, a to v čo najkratšom čase, čím by sa výrazne
prispelo k zníženiu výskytu spontánnych presunov.
Vzhľadom na skutočnosť, že takéto presuny je obtiažne úplne eliminovať,
je dôležité, aby si krajiny Európskej únie vybudovali dôveryhodný azylový
systém. Dôležitú úlohu v tomto smere má posilnenie ochrany na územiach
pôvodu a vytvorenie prostredia, ktoré utečencom umožňuje v ňom
nachádzať riešenia, umožní znížiť tlak, ktorý je spôsobený presunmi utečencov.
Do úvahy prichádza riešenie problému utečenectva prostredníctvom integrácie
v hosťujúcich krajinách a nakoniec aj prostredníctvom presídlenia
do tretích krajín. Ak by sa podarilo transformovať tranzitné krajiny na
krajiny azylu, pomohlo by to znížiť ďalšie presuny. Presídľovanie ponúka
riešenie pre tých utečencov, ktorí sa nemôžu vrátiť domov ale ani ostať
v prvej azylovej krajine.
Haagsky program stanovuje rok 2010 ako cieľový pre ukončenie budovania
spoločného azylového systému, pretože iba skutočný európsky azylový priestor
môže vyriešiť problémy, ktorým čelia tak členské štáty, ako aj ľudia hľadajúci
útočisko a ochranu Európy. Na ceste k spoločnému systému bude
potrebné zlepšiť kvalitu a zásadovosť postupov rozhodovania v Európe,
vytvoriť systém deľby zodpovednosti v rámci Európskej Únie a venovať
viac pozornosti integrácii.
Spôsob, ako zlepšiť riešenie súčasného problému utečencov, pozostáva vo
vylepšovaní kvality poskytovania ochrany na územiach, z ktorých utečenci
pochádzajú, ďalej pozostáva v rozširovaní trvalých riešení, vrátane
presídlenia a venovaní zvýšenej pozornosti kvalite azylu v Európe.
Všetky tieto ciele sú aj cieľmi Haagskeho programu.
Slovenský azylový systém, v porovnaní s inými členskými krajinami
Európskej únie, možno hodnotiť ako rovnocenný práve v oblasti azylového
práva.
Azylové právo v Európskej únii
V Európskej únii podobne ako v demokratických štátoch by
mal existovať určitý právny základ, od ktorého sa bude odvíjať celá jeho
legislatíva. Takýmto základom je ústava. Po dlhých exekučných snahách bola
v Bruseli 13. októbra 2004 prijatá Ústava Európskej únie. Tým však
proces jej prijímania len začal, pretože na jej účinnosť je potrebné uskutočniť
zložitý proces ratifikácie vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Ústava Európskej únie obsahuje aj oddiel týkajúci sa politiky vzťahujúcej
sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, kde Únia tvorí politiku
s cieľom:
- odstránenia akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc,
- zabezpečenia kontrol osôb a účinného monitorovania prechodu vonkajších hraníc,
- postupného zavádzania integrovaného systému správy vonkajších hraníc.
Na tieto účely európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia, ktoré sa týkajú:
- spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt,
- kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice,
- podmienok, za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín počas krátkeho obdobia voľne cestovať v rámci Únie,
- všetkých opatrení potrebných na postupné vybudovanie integrovaného systému správy vonkajších hraníc,
- neexistencie akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc.
Týmto ustanovením nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca
sa geografického vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným
právom.
Únia vytvára spoločnú politiku v oblasti azylu, subsidiárnej ochrany
a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie
každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú
ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou nenavracania. Táto politika
musí byť v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov –
Ženeva 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“) a Protokolom o právnom
postavení utečencov – New York 1967 (ďalej len “New Yorkský protokol“),
ako aj inými príslušnými zmluvami.
Spoločný európsky azylový systém, zahŕňa:
- jednotný štatút azylu pre štátnych príslušníkov tretích krajín platný v celej Únii,
- jednotný štatút subsidiárnej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí bez toho, aby získali európsky azyl, potrebujú medzinárodnú ochranu,
- spoločný systém dočasnej ochrany pre vyhnancov v prípade hromadného prílevu,
- spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo subsidiárnej ochrany,
- kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o subsidiárnu ochranu,
- normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o azyl alebo o subsidiárnu ochranu,
- partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely zvládnutia prílevov žiadateľov o azyl alebo o subsidiárnu alebo dočasnú ochranu.
Únia ďalej vytvára spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. V týchto oblastiach európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia pre:
- podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny,
- vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch,
- nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú neoprávnene,
- boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi.
Únia môže uzatvárať readmisné dohody s tretími krajinami o opätovnom
prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali
spĺňať podmienky pre vstup, prítomnosť alebo pobyt na území jedného z členských
štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú.
Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť opatrenia
na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom
presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene
zdržiavajú na ich územiach, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov
a iných právnych predpisov členských štátov. Týmto nie je dotknuté
právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích
krajín, ktorí prichádzajú na ich územie s cieľom nájsť si prácu buď
ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Politiky Únie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia
zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane finančných dôsledkov.
V posledných rokoch Európska únia zintenzívnila svoju úlohu pri posilňovaní
policajnej, colnej a justičnej spolupráce a rozvoji koordinovanej
politiky týkajúcej sa azylu, prisťahovalectva a kontroly na vonkajších
hraniciach. Bezpečnosť Európskej únie a jej členských štátov nadobudla
naliehavejší charakter, hlavne v súvislosti s teroristickými
útokmi uskutočnenými v Spojených štátoch 11. septembra 2001 a v Madride
11. marca 2004. Cieľom Haagskeho programu je zlepšenie spoločnej kapacity
únie a jej členských štátov pokiaľ ide o zaručovanie základných
práv, minimálnych procedurálnych záruk a prístupu k spravodlivosti,
poskytnutie ochrany osobám v núdzi v súlade so Ženevským dohovorom
a inými medzinárodnými zmluvami, regulovanie migračných tokov a kontroly
na vonkajších hraniciach, boj proti terorizmu, spolupráca v súdnych
veciach a ďalšie záležitosti.
Haagsky program pokladá za nevyhnutný komplexný postup, ktorý by zahŕňal
všetky etapy migrácie zohľadňujúc pritom základné príčiny migrácie, politiky
vstupu a prijímania a politiku integrácie a návratu. Druhá
etapa rozvoja spoločnej politiky v oblasti azylu, migrácie a hraníc
začala 1. mája 2004. Mala by sa zakladať na solidarite a spravodlivom
zdieľaní zodpovednosti vrátane jej finančných implikácií a užšej spolupráci
v oblasti technickej pomoci, vzdelávania a výmeny informácií,
monitorovania a včasného vykonávania a uplatňovania nástrojov.
Cieľom spoločného európskeho azylového systému bude zriadenie spoločného
azylového postupu a jednotného štatútu pre tie osoby, ktorým bol udelený
azyl alebo doplnková ochrana. Bude sa zakladať na úplnom uplatňovaní Ženevského
dohovoru a iných príslušných zmlúv a bude postavený na dôkladnom
a úplnom hodnotení právnych nástrojov, ktoré boli prijaté v prvej
etape.
Európska rada nalieha na členské štáty, aby bezodkladne v plnej miere
vykonali prvú etapu a Rada by mala čo najskôr jednomyseľne prijať
smernicu o azylovom konaní. Bude potrebné, aby Komisia v roku
2007 ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila
Rade a Európskemu parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy
s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. V tomto rámci vyzýva
Európska rada Komisiu, aby predložila štúdiu o vhodnosti, možnostiach
a problémoch vybavovania žiadostí o udelenie azylu v rámci
únie a aby sa k nej vyjadrilo aj UNHCR.
Európska rada ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili vhodné štruktúry
zahŕňajúce vnútroštátne azylové služby členských štátov s cieľom uľahčiť
praktickú a plodnú spoluprácu. Po vytvorení spoločného azylového postupu
by sa tieto štruktúry mali transformovať na základe hodnotenia na európsky
úrad na podporu všetkých foriem spolupráce medzi členskými štátmi týkajúcej
sa spoločného európskeho azylového systému. Európska rada víta zriadenie
nového Európskeho fondu pre utečencov na obdobie rokov 2005-2010. Vyzýva
Komisiu, aby včlenila existujúce prostriedky na pomoc členským štátom pri
vybavovaním žiadostí o udelenie azylu a pri prijímaní štátnych
príslušníkov tretích krajín.
Legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej znalostnej
ekonomiky, pri podpore hospodárskeho rozvoja. Mala by tiež zohrať úlohu
v partnerstvách s tretími krajinami. Keďže neformálne hospodárstvo
a nelegálne zamestnávanie môže pôsobiť ako faktor podporujúci nelegálne
prisťahovalectvo a viesť k vykorisťovaniu, Európska rada vyzýva
členské štáty, aby splnili ciele na zníženie neformálneho hospodárstva
stanovené v európskej stratégii zamestnanosti.
Snaha o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a ich
potomkov prospieva k stabilite a súdržnosti našej spoločností. Pre
jej dosiahnutie je dôležité vypracovať účinné politiky a zabrániť
izolácii určitých skupín. Európska rada požaduje vytvorenie rovnakých príležitostí
pre tieto osoby, aby sa mohli v plnej miere zúčastňovať na živote
spoločnosti.
Pokiaľ ide o vonkajší rozmer azylu a migrácie tu vyplynula snaha
o partnerstvo s tretími krajinami, s krajinami a regiónmi
pôvodu, s krajinami a regiónmi tranzitu, úprava politiky návratu
a readmisie.
Cieľom partnerstva s tretími krajinami by mala byť pomoc tretím krajinám
v úzkom partnerstve, kde je to vhodné, za použitia prostriedkov spoločenstva
s cieľom zlepšiť kapacity pre riadenie migrácie a ochranu utečencov,
zabrániť a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, informovať
o zákonných spôsoboch migrácie, riešiť situácie utečencov poskytnutím
lepšieho prístupu k trvalým riešeniam, budovať kapacity pre hraničné
kontroly, posilňovať bezpečnosť dokumentov a riešiť problém návratu.
Z tohto dôvodu vyzýva Európska rada všetky tretie krajiny, aby pristúpili
k Ženevskému dohovoru a dodržiavali ho.
Európska rada vyzýva Komisiu, aby vypracovala v partnerstve s dotknutými
tretími krajinami a v úzkej konzultácii a spolupráci s UNHCR
Regionálny program ochrany Európskej únie. Politiky, ktoré prepájajú migráciu,
rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc, by mali byť súdržné a mali
by sa vypracovať v spolupráci a v rámci dialógu s krajinami
a regiónmi pôvodu.
Európska rada zdôrazňuje potrebu zintenzívniť spoluprácu a budovanie
kapacít na južných ako aj na východných hraniciach Európskej únie s cieľom
umožniť týmto krajinám lepšie riadiť migráciu a poskytovať primeranú
ochranu utečencom. Podpora sa bude poskytovať tým krajinám, ktoré preukážu
skutočné úsilie plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru.
Migranti, ktorí nemajú alebo už stratili právo oprávnene sa zdržovať v Európskej
únii, sa musia dobrovoľne alebo, ak je to nevyhnutné, povinne vrátiť. Európska
rada žiada, aby sa zriadila účinná politika odsunu a repatriácie založená
na spoločných normách, s cieľom zaručiť humánny spôsob návratu a plné
rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti týchto osôb, preto Európska
rada požaduje:
- užšiu spoluprácu a vzájomnú technickú pomoc,
- začatie prípravnej etapy pre zriadenie Európskeho fondu pre realizáciu
návratov,
- zriadenie spoločných integrovaných programov špecifických pre danú
krajinu
a región,
- zriadenie Európskeho fondu pre návrat do roku 2007,
- včasné uzavretie readmisných dohôd spoločenstva,
- aby Komisia čo najskôr vymenovala osobitného zástupcu pre spoločnú readmisnú
politiku.
Riadenie migračných tokov by malo byť zabezpečené hraničnými kontrolami
a bojom proti nelegálnemu prisťahovalectvu, dôraznejšie uplatňovanie
informačných systémov a úprava vízovej politiky.
Európska rada nalieha na Radu, Komisiu a členské štáty, aby podnikli
všetky potrebné opatrenia s cieľom dosiahnuť čo najskôr odstránenie
kontrol na vnútorných hraniciach za predpokladu, že všetky požiadavky na
uplatňovanie Schengenského acquis boli splnené a po tom, ako v roku
2007 začne fungovať Schengenský informačný systém. Európska rada víta zriadenie
Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach
1. mája 2005, ktorá sa zaoberá aspektmi správy hraníc, vrátane posilnenej
spolupráce s colnými a inými príslušnými orgánmi zodpovednými
za bezpečnostné otázky týkajúce sa tovarov. Takisto vyzýva Radu, aby po
vykonaní riadnej analýzy rizík zo strany Agentúry pre správu hraníc a konajúc
v rámci svojho rámca vytvorila tímy národných expertov, ktorí môžu
členským štátom na ich žiadosť poskytnúť rýchlu technickú a operačnú
pomoc. Vyzýva Radu a Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2006 zriadili
fond pre správu hraníc spoločenstva.
Riadenie migračných tokov vrátane boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu
by malo byť posilnené prostredníctvom vytvorenia kontinua bezpečnostných
opatrení, ktoré účinne prepája postupy pri žiadostiach o víza a postupy
pri vstupe a výstupe na vonkajších hraničných prechodoch. Takéto opatrenia
sú tiež dôležité pri prevencii a potláčaní trestnej činnosti, najmä
terorizmu. Aby to bolo možné dosiahnuť, je potrebný jednotný postup a zosúladené
riešenia v Európskej únii týkajúce sa biometrických identifikátorov
a údajov - vyriešiť otázku zefektívnenia činnosti a zosúladenia
Schengenského informačného systému, Vízového informačného systému a EURODACu.
Európska rada zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať spoločnú vízovú politiku
ako súčasť viacvrstvového systému, ktorého cieľom je uľahčovanie legitímneho
cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva prostredníctvom
ďalšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri
odbavovaní na miestnych konzulárnych misiách. Spoločné vízové úrady by
sa mali zriadiť z dlhodobého hľadiska, zohľadňujúc diskusie o vytvorení
Európskeho úradu pre vonkajšie činnosti. Európska rada víta podnety jednotlivých
členských štátov, ktoré dobrovoľne spolupracujú pri združovaní zamestnancov
a prostriedkoch na vydávanie víz.

