aktuality | projekt | partneri | SR a utečenci | dokumenty | fórum | kontakt | linky | TCA mainstreaming | TCA partners
foto utecenec

Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti v záujme uľah-
čenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti.

Projekt spolufinancovaný EU
 

Migračná politika Slovenskej republiky z pohľadu jej koncepčného riešenia

     Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a po prevzatí zodpovednosti za realizáciu vnútornej a zahraničnej politiky novoutvorenými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy bolo potrebné z ich strany predovšetkým vysporiadať sa popri problémoch súvisiacich s riadením štátu aj s novovzniknutým fenoménom – migráciou osôb. Táto, v dôsledku rozsiahlych spoločensko-politických zmien vo svete, enormne vzrástla a svoj „tok“ nasmerovala aj do krajín Európy, v ktorých v tom čase došlo k zásadným zmenám v politickej orientácii.
Východiskom pre riešenie migračnej politiky sa stali Zásady migračnej politiky Slovenskej republiky prijaté uznesením vlády Slovenskej republiky č. 846 v roku 1993 a od nich sa prakticky až do  prijatia novej koncepcie migračnej politiky v roku 2005 odvíjal nielen obsah, ale aj formy a metódy jej realizácie.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k  zmenám v riešení predmetnej problematiky, ktoré si vyžiadali vykonanie zásadných zmien v migračnej stratégii akceptujúc pri tom celý rad medzinárodných dokumentov smerujúcich svojím obsahom k postupnému vytvoreniu jednotnej migračnej a azylovej politiky členských štátov Európskej únie. (Schengenský dohovor, Dublinské nariadenie, Smernica Rady 2003/9ES o ustanovení minimálnych štandardov pre prijímanie žiadateľov o azyl, Haagsky program na posilnenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii a pod.).
V súlade s týmto prebiehajúcim procesom je Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky, prijatá uznesením vlády SR č. 11 z 12. januára 2005, komplexným dokumentom, na základe ktorého sa do roku 2010, v zmysle stanovených cieľov a priorít, bude zabezpečovať koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na riešení migračnej politiky a budú sa vytvárať podmienky v oblasti ľudských, materiálno-technických a finančných zdrojov potrebné na plnenie vytýčených úloh.  
Cieľom tejto koncepcie, okrem ochrany národných záujmov Slovenskej republiky v oblasti migrácie, je aj prezentovanie jej postupov pri ďalšej harmonizácii právnych predpisov s právom Európskej únie a Európskeho spoločenstva a pri vytváraní predpokladov nevyhnutných na implementáciu politík v tejto oblasti.
Prezentovaním princípov suverenity, zákonnosti, regulácie legálnej migrácie, aktívnej spolupráce s Európskou úniou, zákazu diskriminácie a princípu flexibility sa v koncepcii podčiarkuje nielen právo chrániť národné záujmy, ale aj povinnosť rešpektovať  zákonnosť, medzinárodné zmluvy upravujúce predmetnú oblasť, uplatňovať jednotný postup v oblasti azylových politík s postupom Európskej únie, zabezpečovať rovnaké príležitosti pre všetkých cudzincov, ktorí sa legálne zdržujú na území Slovenskej republiky, ako aj vytvárať priestor na inováciu súčasných opatrení v oblasti migračnej politiky.

     Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky, ako politický dokument:
- akcentuje medzinárodnú spoluprácu, uplatňovanú na základe záverov zasadnutí Európskej rady v roku 1999 v Tampere a následných zasadaní v Helsinkách, Solúne, Seville a najmä v zmysle Haagskeho programu posilňovania slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, s cieľom dôsledného garantovania a rešpektovania ľudských práv a slobôd;
- osvetľuje postupy v oblasti legálnej migrácie a sociálnej integrácie azylantov zdôrazňujúc pri tom  opatrenia  podmieňujúce  právo  vstupu  cudzincov na územie Slovenskej republiky, právo ich voľného pohybu, právo opustiť toto územie, a to za podmienok akceptovania a podriadenia sa jej právnemu poriadku.
- analyzuje v oblasti prevencie a boja s nelegálnou migráciou jej príčiny, v dôsled-ku ktorých v rokoch 2001 - 2004 došlo k  enormnému nárastu tohto javu a ktorého špecifickým znakom bola snaha viacerých migrantov len prechádzať Slovenskou republikou a zneužívať vstup do azylovej procedúry. Zároveň obsahuje preventívne opatrenia orientované na ochranu štátnej hranice a formy boja proti nelegálnej migrácii a jej sprievodným javom prejavujúcim sa v páchaní trestnej činnosti migrantov a ich prevádzačov
- rozoberá z hľadiska udeľovania azylu problematiku migračných pohybov, ktoré narastajú a budú naďalej rásť, preto z hľadiska ďalšieho postupu vyžadujú zakomponovať do realizácie migračnej politiky všetky jej aspekty, a to od príčin migrácie, cez vstupy, prijímaciu a azylovú politiku, integráciu azylantov do spoločnosti až po realizáciu dobrovoľných návratov neúspešných žiadateľov o udelenie azylu. Z uvedeného dôvodu sú v materiáli formulované opatrenia smerujúce k zjednocovaniu azylovej procedúry s krajinami Európskej únie, k skvalitňovaniu informácií poskytovaných žiadateľom o udelenie azylu a vytváraniu väčšieho priestoru žiadateľom na ich kontakt a komunikáciu s právnymi zástupcami, ale aj na zefektívnenie azylového konania  využívaním progresívnych metód na zvýšenie  dôveryhodnosti výpovedí žiadateľov (jazyková analýza, analýza krajín pôvodu, zisťovanie veku a pod.);
- hodnotí v oblasti spolupráce a koordinácie postupov štátnej správy a samo- správy, ako aj ďalších subjektov podieľajúcich sa na realizácii migračnej politiky úroveň plnenia úloh realizovaných v rámci projektov a humanitných programov, resp. činností zameraných na poskytovanie materiálnej pomoci azylantom, pomoci pri zabezpečovaní ich zamestnania, zvyšovaní kvalifikácie formou rekvalifikačných kurzov a navrhuje ďalšie možnosti zvyšovania aktivity štátnych orgánov a mimovládnych organizácií pri realizácii migračnej politiky využitím finančných prostriedkov poskytnutých zo zdrojov Európskej únie.
- kladie dôraz  v súvislosti s integráciou azylantov do spoločnosti na dotváranie podmienok súvisiacich s  ich zamestnávaním, vzdelávaním, ubytovaním, zdravotným a sociálnym poistením zo strany štátnej správy a územnej samosprávy, od ktorej sa žiada ďalej zvyšovanie pozornosti zraniteľným skupinám migrantov, a to najmä maloletým deťom bez sprievodu, osamelým ženám, prestarnutým a inak znevýhodneným osobám a pod. Návrhmi spoločných programov v oblasti psychologického a právneho poradenstva, sociálnej asistencie a starostlivosti o maloletých žiadateľov o udelenie azylu sa aktivizuje činnosť mimovládnych organizácií (najmä Spoločnosť ľudí dobrej vôle a Slovenská humanitná rada) pri integrácii azylantov do spoločnosti,
- upozorňuje v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd vo vzťahu k cudzin-com na povinnosť rešpektovať ich práva, a to bez ohľadu na  národnosť, príslušnosť k etnickej skupine, sociálny pôvod, rasu, jazyk a pohlavie, náboženské a politické presvedčenie. Taktiež akcentuje prijaté opatrenia proti diskriminácii žiadateľov o udelenie azylu a azylantov, proti obchodovaniu so ženami a ich sexuálnemu zneužívaniu a opatrenia na zvyšovanie postihu aktérov násilných trestných činov motivovaných intolerantnými a xenofóbnymi prejavmi.

     Nakoľko realizácia úloh vyplývajúcich z jednotlivých politík  Koncepcie migračnej politiky Slovenskej republiky je možná len za aktívnej účasti všetkých subjektov zaoberajúcich sa problematikou migrácie, bolo potrebné na koordináciu ich postupu zriadiť medzirezortnú pracovnú komisiu a zabezpečiť rozpracovanie predmetnej koncepcie na podmienky jednotlivých rezortov.
     Pracovná komisia na zabezpečenie koordinácie postupov súvisiacich s plnením úloh a činností vyplývajúcich z koncepcie, ktorá svoju činnosť začala 26.4.2005, je zložená zo zástupcov ministerstiev vnútra, zahraničných vecí, spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, financií a zdravotníctva, ďalej  Úradu vlády Slovenskej republiky, Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska, Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len „UNHCR“), Medzinárodnej organizácie pre migráciu (ďalej len „IOM“) a Ligy za ľudské práva. Vychádzajúc z programu doterajších zasadnutí komisie možno konštatovať, že popri kontrole plnenia úloh vyplývajúcich z jednotlivých rozpracovaní koncepcie na podmienky rezortov sa pozornosť sústreďuje aj na hľadanie spôsobov ako skvalitňovať formy a metódy práce pri ich realizácii.
Opatrenia prijaté Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky svojím charakterom podčiarkujú nutnosť rozvíjať vzájomné výhodné partnerstvo medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a Slovenskou republikou v oblasti boja s nelegálnou migráciou. Cez prezentáciu migračnej politiky Slovenskej republiky v rámci medzinárodných aktivít, monitorovanie situácie z hľadiska nárastu migračných pohybov a vyvíjanie úsilia na uzatváranie dvojstranných readmisných dohôd so štátmi, z ktorých sa občania snažia nelegálne vstupovať na územie Slovenskej republiky, napĺňa požiadavku spolupráce s domácimi subjektami a príslušnými kontrolnými a monitorovacími orgánmi medzinárodných organizácií. Nemenej významnou v rámci spolupráce krajín tzv. Vyšegrádskej štvorky je požiadavka dôslednejšej spolupráca na úseku koordinácie postupov súvisiacich s ochranou štátnej hranice v rámci realizácie Schengenskej dohody.
     Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v opatreniach, zahrnutých do štyroch oblastí, okrem prípravy rôznych dvojstranných a readmisných dohôd, legislatívnych úprav súčasných zákonov o azyle a cudzincoch, personálneho posilňovania zariadení Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) a Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru (ďalej len UHCP P PZ“), vytvárania materiálno-technických a organizačných podmienok na skvalitňovanie celkovej práce, rozširovanie ubytovacích kapacít pre žiadateľov o udelenie azylu a využívanie finančných zdrojov Európskej únie. Cieľavedome pristupuje k spolupráci s expertmi Európskej únie na príprave štúdie súvisiacej s pripravovaným zriadením nového Imigračného a naturalizačnéhu úradu Slovenskej republiky, nevyhnutného na prispôsobenie realizácie migračnej politiky európskym podmienkam.
     Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky uvedomujúc si, že pokračujúci rast ekonomickej aktivity zahraničných a domácich firiem zvýši dopyt po pracovnej sile, svoje opatrenia smeruje najmä na oblasť podpory legálnej migrácie a sociálnej integrácie cudzincov do spoločnosti, a to sprístupnením trhu práce, poskytovaním odborných poradenských služieb a zvyšovaním ich kvalifikácie formou vzdelávania a rekvalifikačných kurzov. Nemenej významnými sú opatrenia zamerané na pomoc znevýhodneným skupinám cudzincov a azylantov a najmä na pomoc maloletým cudzincom bez sprievodu. Strategické zámery sú taktiež orientované na pomoc neaktívnym osobám nachádzajúcim sa v  riziku sociálneho vylúčenia, ako aj úsilie realizovať programy na podporu inkluzívneho trhu práce na základe rozvojových partnerstiev v rámci Iniciatívy spoločenstva EQUAL.
     Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vychádzajúc z povinnosti do januára 2007 transponovať Smernicu Rady 2004/114ES o podmienkach prijatia príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmenu žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby do vnútroštátnej legislatívy prijalo opatrenia na roky 2005- 2014 akcentujúc v tejto súvislosti najmä Národný plán výchovy k ľudským právam.

     Okrem úloh zameraných na systematické vzdelávanie cudzincov a azylantov a na prehĺbenie mienkotvornej činnosti pracovníkov štátnej správy a samosprávy, pedagogickej i nepedagogickej verejnosti, väčšina opatrení je zameraná na odborno-metodickú prípravu učiteľov, vychovávateľov a ostatných zamestnancov rezortu školstva na zabezpečovanie kvalitného multikultúrneho vzdelávania, tvorbu príručiek, publikácií a materiálov zameraných na odstraňovanie prejavov intolerancie, rasizmu, xenofóbie a pod. Ťažisko opatrení metodicko-pedagogických centier spočíva v organizovaní seminárov, kultúrnych programov a výchovne zameraných podujatí.
     Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nasmerovalo plnenie úloh okrem vzdelávania sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov najmä do medzinárodnej spolupráce, a to na úseku postihovania nelegálnej migrácie a obchodovania s ľuďmi. Z opatrení vyplýva taktiež participácia na príprave právnych nástrojov a dokumentov v rámci medzinárodnej spolupráce a v neposlednej miere ich transformácia do slovenského práva novelizovaním Trestného zákona.
Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vychádzajú z potreby vytvoriť cudzincom, žiadateľom o udelenie azylu a azylantom také podmienky v zdravotnej starostlivosti, aby sa táto zabezpečovala na úrovni zhodnej so zdravotnou starostlivosťou poskytovanou v krajinách Európskej únie. Potvrdzuje to napr. orientácia opatrení na medzinárodnú spoluprácu v otázke legislatívneho prispôsobovania sa legislatívnej stratégii Európskej únie.  Na úseku spolupráce s republikovými partnermi je v popredí snaha po užšej komunikácii s migračným úradom, a to najmä pri zabezpečovaní zmluvných lekárov pôsobiacich v záchytných a pobytových táboroch a pri realizovaní opatrení súvisiacich so znižovaním zdravotného rizika spojeného s pobytom migrantov na našom území.
V oblasti predchádzania xenofóbnym  a intolerantným prejavom významné miesto zaujímajú opatrenia zamerané na vzdelávanie a školenie zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom Slovenskej zdravotníckej univerzity a Asociácie súkromných lekárov.
     Štatistický úrad Slovenskej republiky pri realizácii koncepcie migračnej politiky bude sa v spolupráci so zainteresovanými rezortmi a v súlade s požiadavkami Eurostatu, okrem vytvárania technických a organizačných podmienok, sústreďovať na harmonizáciu obsahu a rozsahu informácií o cudzincoch so štandardmi Európskej únie, na preberanie dát z jednotlivých informačných zdrojov, vedenie databázy o základných informáciách týkajúcich sa zahraničnej migrácie a cudzincov v Slovenskej republike a na poskytovanie údajov potenciálnym žiadateľom.

     Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky a jej rozpracovanie na podmienky zainteresovaných rezortov je výsledkom harmonizácie opatrení vyplývajúcich zo „Súhrnnej monitorovacej správy o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii“, v ktorej sa odporúča pristupujúcim krajinám posilňovať administratívne kapacity v oblasti európskych záležitostí s dôrazom na transpozíciu legislatívy prijatej na úrovni Európskej únie.

Európska únia a azyl

     Európska únia od svojho vzniku prechádza rôznymi zmenami poznačenými vývojovými trendmi reagujúcimi na podnety, ktoré prináša každodenný život v jej vnútri, ale aj skutočnosti, ktoré prichádzajú zvonku a tento vnútorný život by mohli ovplyvňovať. Politické štruktúry Európskej únie  definujú priority v kratšom i dlhšom časovom horizonte, ale aj podľa problematík. Permanentnou prioritou Európskej únie je práve problematika azylu a snaha o vytvorenie jednotnej azylovej politiky a jej základu, jednotného azylového práva. Európska únia neustále žije vo vnútornom konflikte záujmu spoločného so záujmom jednotlivých členských krajín, ktoré reprezentujú dve krajnosti ľudskoprávnej ochrany - bezbrehý liberalizmus a snahu o jej obmedzovanie. Dosiahnutie cieľa jednotnej azylovej politiky bude možné, keď jednotlivé členské štáty sa týchto krajností vzdajú.
Legislatíva Európskej únie sa v otázke azylu musí do budúcnosti vysporiadať s mnohými problémami a upraviť riešenie otázok, ktoré načrtol  Ruud Lubbers, Vysoký komisár OSN pre utečencov v Luxemburgu 29. januára 2005 na neformálnej Rade ministrov spravodlivosti, slobody a obrany, kde apeloval na členské štáty na prijímanie účinnej ochrany a prijímanie trvalých riešení pre utečencov, a to v čo najkratšom čase, čím by sa výrazne  prispelo k zníženiu výskytu spontánnych presunov.
Vzhľadom na skutočnosť, že takéto presuny je obtiažne úplne eliminovať, je dôležité, aby si krajiny Európskej únie vybudovali dôveryhodný azylový systém. Dôležitú úlohu v tomto smere má posilnenie ochrany na územiach pôvodu a vytvorenie prostredia, ktoré utečencom umožňuje v ňom nachádzať riešenia, umožní znížiť tlak, ktorý je spôsobený presunmi utečencov. Do úvahy prichádza riešenie problému utečenectva prostredníctvom integrácie v hosťujúcich krajinách a nakoniec aj prostredníctvom presídlenia do tretích krajín. Ak by sa podarilo transformovať tranzitné krajiny na krajiny azylu, pomohlo by to znížiť ďalšie presuny. Presídľovanie ponúka riešenie pre tých utečencov, ktorí sa nemôžu vrátiť domov ale ani ostať v prvej azylovej krajine.
Haagsky program stanovuje rok 2010 ako cieľový pre ukončenie budovania spoločného azylového systému, pretože iba skutočný európsky azylový priestor môže vyriešiť problémy, ktorým čelia tak členské štáty, ako aj ľudia hľadajúci útočisko a ochranu Európy. Na ceste k spoločnému systému bude potrebné zlepšiť kvalitu a zásadovosť postupov rozhodovania v Európe, vytvoriť systém deľby zodpovednosti v rámci Európskej Únie a venovať viac pozornosti integrácii.
Spôsob, ako zlepšiť riešenie súčasného problému utečencov,  pozostáva vo vylepšovaní kvality poskytovania ochrany na územiach, z ktorých utečenci pochádzajú, ďalej pozostáva v rozširovaní trvalých riešení, vrátane presídlenia a venovaní zvýšenej pozornosti kvalite azylu v Európe. Všetky tieto ciele sú aj cieľmi Haagskeho programu.
Slovenský azylový systém, v porovnaní s inými členskými krajinami Európskej únie, možno hodnotiť ako rovnocenný práve v oblasti azylového práva.

Azylové právo v Európskej únii

     V Európskej únii podobne ako v demokratických štátoch by mal existovať určitý právny základ, od ktorého sa bude odvíjať celá jeho legislatíva. Takýmto základom je ústava. Po dlhých exekučných snahách bola v Bruseli 13. októbra 2004 prijatá Ústava Európskej únie. Tým však proces jej prijímania len začal, pretože na jej účinnosť je potrebné uskutočniť zložitý proces ratifikácie vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Ústava Európskej únie obsahuje aj oddiel týkajúci sa politiky vzťahujúcej sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo, kde Únia tvorí politiku s cieľom:

     Na tieto účely európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia, ktoré sa týkajú:

     Týmto ustanovením nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca sa geografického vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným právom.
Únia vytvára spoločnú politiku v oblasti azylu, subsidiárnej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou nenavracania. Táto politika musí byť v súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov – Ženeva 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“) a Protokolom o právnom postavení utečencov – New York 1967 (ďalej len “New Yorkský protokol“), ako aj inými príslušnými zmluvami.

     Spoločný európsky azylový systém, zahŕňa:

     Únia ďalej vytvára spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. V týchto oblastiach európske zákony alebo európske rámcové zákony ustanovujú opatrenia pre:

     Únia môže uzatvárať readmisné dohody s tretími krajinami o opätovnom prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky pre vstup, prítomnosť alebo pobyt na území jedného z členských štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú. Európske zákony alebo európske rámcové zákony môžu ustanoviť opatrenia na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. Týmto nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Politiky Únie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, vrátane finančných dôsledkov.
V posledných rokoch Európska únia zintenzívnila svoju úlohu pri posilňovaní policajnej, colnej a justičnej spolupráce a rozvoji koordinovanej politiky týkajúcej sa azylu, prisťahovalectva a kontroly na vonkajších hraniciach. Bezpečnosť Európskej únie a jej členských štátov nadobudla naliehavejší charakter, hlavne v súvislosti s teroristickými útokmi uskutočnenými v Spojených štátoch 11. septembra 2001 a v Madride 11. marca 2004. Cieľom Haagskeho programu je zlepšenie spoločnej kapacity únie a jej členských štátov pokiaľ ide o zaručovanie základných práv, minimálnych procedurálnych záruk a prístupu k spravodlivosti, poskytnutie ochrany osobám v núdzi v súlade so Ženevským dohovorom a inými medzinárodnými zmluvami, regulovanie migračných tokov a kontroly na vonkajších hraniciach, boj proti terorizmu, spolupráca v súdnych veciach a ďalšie záležitosti.
Haagsky program pokladá za nevyhnutný komplexný postup, ktorý by zahŕňal všetky etapy migrácie zohľadňujúc pritom základné príčiny migrácie, politiky vstupu a prijímania a politiku integrácie a návratu. Druhá etapa rozvoja spoločnej politiky v oblasti azylu, migrácie a hraníc začala 1. mája 2004. Mala by sa zakladať na solidarite a spravodlivom zdieľaní zodpovednosti vrátane jej finančných implikácií a užšej spolupráci v oblasti technickej pomoci, vzdelávania a výmeny informácií, monitorovania a včasného vykonávania a uplatňovania nástrojov.
Cieľom spoločného európskeho azylového systému bude zriadenie spoločného azylového postupu a jednotného štatútu pre tie osoby, ktorým bol udelený azyl alebo doplnková ochrana. Bude sa zakladať na úplnom uplatňovaní Ženevského dohovoru  a iných príslušných zmlúv a bude postavený na dôkladnom a úplnom hodnotení právnych nástrojov, ktoré boli prijaté v prvej etape.
Európska rada nalieha na členské štáty, aby bezodkladne v plnej miere vykonali prvú etapu a Rada by mala čo najskôr jednomyseľne prijať smernicu o azylovom konaní. Bude potrebné, aby Komisia v roku 2007 ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. V tomto rámci vyzýva Európska rada Komisiu, aby predložila štúdiu o vhodnosti, možnostiach a problémoch vybavovania žiadostí o udelenie azylu v rámci únie a aby sa k nej vyjadrilo aj UNHCR.
Európska rada ďalej vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili vhodné štruktúry zahŕňajúce vnútroštátne azylové služby členských štátov s cieľom uľahčiť praktickú a plodnú spoluprácu. Po vytvorení spoločného azylového postupu by sa tieto štruktúry mali transformovať na základe hodnotenia na európsky úrad na podporu všetkých foriem spolupráce medzi členskými štátmi týkajúcej sa spoločného európskeho azylového systému. Európska rada víta zriadenie nového Európskeho fondu pre utečencov na obdobie rokov 2005-2010. Vyzýva Komisiu, aby včlenila existujúce prostriedky na pomoc členským štátom pri vybavovaním žiadostí o udelenie azylu a pri prijímaní  štátnych príslušníkov tretích krajín.
Legálna migrácia bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej znalostnej ekonomiky, pri podpore hospodárskeho rozvoja. Mala by tiež zohrať úlohu v partnerstvách s tretími krajinami. Keďže neformálne hospodárstvo a nelegálne zamestnávanie môže pôsobiť ako faktor podporujúci nelegálne prisťahovalectvo a viesť k vykorisťovaniu, Európska rada vyzýva členské štáty, aby splnili ciele na zníženie neformálneho hospodárstva stanovené v európskej stratégii zamestnanosti.
Snaha o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a ich potomkov prospieva k stabilite a súdržnosti našej spoločností. Pre jej dosiahnutie je dôležité vypracovať účinné politiky a zabrániť izolácii určitých skupín. Európska rada požaduje vytvorenie rovnakých príležitostí pre tieto osoby, aby sa mohli v plnej miere zúčastňovať na živote spoločnosti.
Pokiaľ ide o vonkajší rozmer azylu a migrácie tu vyplynula snaha o partnerstvo s tretími krajinami, s krajinami a regiónmi pôvodu, s krajinami a regiónmi tranzitu, úprava politiky návratu a readmisie.
Cieľom partnerstva s tretími krajinami by mala byť pomoc tretím krajinám v úzkom partnerstve, kde je to vhodné, za použitia prostriedkov spoločenstva s cieľom zlepšiť kapacity pre riadenie migrácie a ochranu utečencov, zabrániť a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu, informovať o zákonných spôsoboch migrácie, riešiť situácie utečencov poskytnutím lepšieho prístupu k trvalým riešeniam, budovať kapacity pre hraničné kontroly, posilňovať bezpečnosť dokumentov a riešiť problém návratu. Z tohto dôvodu vyzýva Európska rada všetky tretie krajiny, aby pristúpili k Ženevskému dohovoru a dodržiavali ho.
Európska rada vyzýva Komisiu, aby vypracovala v partnerstve s dotknutými tretími krajinami a v úzkej konzultácii a spolupráci s UNHCR Regionálny program ochrany Európskej únie. Politiky, ktoré prepájajú migráciu, rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc, by mali byť súdržné a mali by sa vypracovať v spolupráci a v rámci dialógu s krajinami a regiónmi pôvodu.
Európska rada zdôrazňuje potrebu zintenzívniť spoluprácu a budovanie kapacít na južných ako aj na východných hraniciach Európskej únie s cieľom umožniť týmto krajinám lepšie riadiť migráciu a poskytovať primeranú ochranu utečencom. Podpora sa bude poskytovať tým krajinám, ktoré preukážu skutočné úsilie plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru.
Migranti, ktorí nemajú alebo už stratili právo oprávnene sa zdržovať v Európskej únii, sa musia dobrovoľne alebo, ak je to nevyhnutné, povinne vrátiť. Európska rada žiada, aby sa zriadila účinná politika odsunu a repatriácie založená na spoločných normách, s cieľom zaručiť humánny spôsob návratu a plné rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti týchto osôb, preto Európska rada požaduje:
- užšiu spoluprácu a vzájomnú technickú pomoc,
- začatie prípravnej etapy pre zriadenie Európskeho fondu pre realizáciu návratov,
- zriadenie spoločných integrovaných  programov špecifických  pre danú krajinu
a región,
- zriadenie  Európskeho  fondu  pre  návrat do roku 2007,
- včasné uzavretie readmisných dohôd spoločenstva,
- aby Komisia čo najskôr vymenovala osobitného zástupcu pre spoločnú readmisnú     politiku.

     Riadenie migračných tokov by malo byť zabezpečené hraničnými kontrolami a bojom proti nelegálnemu prisťahovalectvu, dôraznejšie uplatňovanie informačných systémov a úprava vízovej politiky.
Európska rada nalieha na Radu, Komisiu a členské štáty, aby podnikli všetky potrebné opatrenia s cieľom dosiahnuť čo najskôr odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach za predpokladu, že všetky požiadavky na uplatňovanie Schengenského acquis boli splnené a po tom, ako v roku 2007 začne fungovať Schengenský informačný systém. Európska rada víta zriadenie Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach 1. mája 2005, ktorá sa zaoberá aspektmi správy hraníc, vrátane posilnenej spolupráce s colnými a inými príslušnými orgánmi zodpovednými za bezpečnostné otázky týkajúce sa tovarov. Takisto vyzýva Radu, aby po vykonaní riadnej analýzy rizík zo strany Agentúry pre správu hraníc a konajúc v rámci svojho rámca vytvorila tímy národných expertov, ktorí môžu členským štátom na ich žiadosť poskytnúť rýchlu technickú a operačnú pomoc. Vyzýva Radu a Komisiu, aby najneskôr do konca roku 2006 zriadili fond pre správu hraníc spoločenstva.
Riadenie migračných tokov vrátane boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu by malo byť posilnené prostredníctvom vytvorenia kontinua bezpečnostných opatrení, ktoré účinne prepája postupy pri žiadostiach o víza a postupy pri vstupe a výstupe na vonkajších hraničných prechodoch. Takéto opatrenia sú tiež dôležité pri prevencii a potláčaní trestnej činnosti, najmä terorizmu. Aby to bolo možné dosiahnuť, je potrebný jednotný postup a zosúladené riešenia v Európskej únii týkajúce sa biometrických identifikátorov a údajov - vyriešiť otázku zefektívnenia činnosti a zosúladenia Schengenského informačného systému, Vízového informačného systému a EURODACu.
Európska rada zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať spoločnú vízovú politiku ako súčasť viacvrstvového systému, ktorého cieľom je uľahčovanie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva prostredníctvom ďalšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri odbavovaní na miestnych konzulárnych misiách. Spoločné vízové úrady by sa mali zriadiť z dlhodobého hľadiska, zohľadňujúc diskusie o vytvorení Európskeho úradu pre vonkajšie činnosti. Európska rada víta podnety jednotlivých členských štátov, ktoré dobrovoľne spolupracujú pri združovaní zamestnancov a prostriedkoch na vydávanie víz.