Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti v záujme uľah-
čenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti.

Projekt spolufinancovaný EU

Cudzinecká problematika

Migračná politika Slovenskej republiky v podmienkach cudzineckej polície sa týka predovšetkým legálnej migrácie, ktorú môžeme charakterizovať ako cezhraničný prechod osôb napr. za účelom turistiky, povoleného pobytu pri splnení požiadaviek stanovených v zákonoch Slovenskej republiky a v medzinárodných dohodách, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Legislatívna oblasť

Od roku 1993 prešla legislatívna oblasť dotýkajúca sa činnosti služby hraničnej a služby cudzineckej polície dynamickým vývojom poznačeným potrebou náhrady a zmeny zákonov bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej republiky v súvislosti s jej zánikom a prechodom kompetencií na Slovenskú republiku. Od vzniku Slovenskej republiky bol pobyt cudzincov ošetrený týmito zákonmi:

Zákon č. 123/1992 o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
Zákon č. 73/1995 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky
Zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 73/1995 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky a zákon č. 381/1997 o cestovných dokladoch sa bezprostredne dotýkali služby cudzineckej polície v druhej polovici 90-tych rokov. V priebehu rokov 1996 - 2000 došlo v oblasti legálnej a nelegálnej migrácie cudzincov k viacerým zásadným zmenám. Išlo predovšetkým o zmeny z hľadiska podstatne zvýšeného počtu migrujúcich cudzincov hlavne z ekonomicky slabších alebo vojensko–politicky nestabilných krajín. Boli to prevažne cudzinci pochádzajúcich z Ázie, niektorých štátov bývalého ZSSR a balkánskych štátov. Zákon č. 69/2000 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.4.2000 novelizoval tento zákon upravil len niektoré najpálčivejšie problémy, ktoré vznikli pri riešení pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky za posledné roky. Táto novela odstránila niektoré nedostatky v ustanoveniach, ktoré boli v zásadnom rozpore s právnym poriadkom Európskej únie a na ktoré bolo poukazované pri vykonávaných porovnávaniach. Z vízovej oblasti absentovali ustanovenia upravujúce názvoslovie, druhy víz a postupy pri ich udeľovaní, kedy Policajný zbor (ďalej len „PZ“), u ktorého boli sústredené informácie o protiprávnej činnosti cudzincov, nemal možnosť zodpovedajúcim spôsobom ovplyvňovať ich udelenie na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Išlo hlavne o vypustenie § 30, kde bola ministrovi vnútra daná možnosť odstrániť akúkoľvek podmienku pobytu stanovenú cudzincovi zákonom, a to v rámci inštitútu odstránenia tvrdosti zákona. Dôležité bolo aj ďalšie upresnenie a sprísnenie podmienok pri podávaní žiadostí na dlhodobý a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Aj keď sa novelizáciou zákona dosiahol značný pokrok, najmä vo vzťahu k vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky, zákon v niektorých otázkach nebol kompatibilný s právom štátov Európskej únie.
V Národnom programe pre prijatie acquis communautaire bola určená ako strednodobá priorita príprava návrhu nového zákona o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v roku 2001, s cieľom maximálnej aproximácie s právom Európskej únie.
Výsledkom bol nový zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. apríla 2002. Týmto zákonom boli vytvorené mechanizmy na potláčanie nelegálnej migrácie, na povoľovanie účelovo viazaných pobytov cudzincov v súvislosti s výkonom ich činností na území Slovenskej republiky s dôrazom na ochranu trhu práce, mechanizmy na kontrolu pobytu a vyhosťovanie cudzincov za podmienky rešpektovania slobody pohybu a pobytu. Základom pre tvorbu uvedeného zákona sa stala druhá časť Schengenskej dohody (čl.9-27).
Týmto zákonom došlo k pojmovým zmenám právnych inštitútov upravujúcich pobyt cudzincov, z „dlhodobého pobytu“ na „prechodný pobyt“. Nová právna úprava rozdelila cudzincov do dvoch základných kategórií, na občanov Európskej únie a ostatných cudzincov. Pre občanov z členských štátov Európskej únie boli v zákone zakotvené osobitné ustanovenia, kedy právo na prechodný pobyt sa vykonávalo na základe registrácie. Taktiež nastala zmena v oblasti povoľovania trvalého pobytu, keď povolenia na pobyt boli vydávané vždy formou rozhodnutia, v ktorom bolo povolenie trvalého pobytu jednoznačne deklarované. Zákon zároveň zaviedol nové právne inštitúty týkajúce sa kontroly pobytu cudzincov a ich vyhosťovania. Úplne novým právnym inštitútom bol „tolerovaný pobyt“ a v súlade so štandardami vízovej politiky a praxe štátov Európskej únie boli upravené ustanovenia o vízach. Taktiež v zákone boli zakotvené štandardné podmienky uplatňované v cudzineckom režime členských štátov Európskej únie na vstup a pobyt cudzincov - štátnych príslušníkov z členských štátov Európskej únie. Na základe uvedeného zákona sa začali vydávať nové doklady pre cudzincov vo forme samostatnej karty.

Tento zákon bol menený a doplnený ďalšími štyrmi zákonmi, a to:

s účinnosťou od 1.1.2003 zákonom č.408/2002 Z.z. boli zavedené zmeny týkajúce sa zákonom stanovenej dĺžky trvania manželstva cudzincov, ktorá predchádza možnosti získať povolenie na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny;

b) s účinnosťou od 1.1.2003 zákonom č.480/2002 Z.z., ktorý vykonal zmeny v udeľovaní víz rodinnému príslušníkovi azylanta, ktorý má na udelenie víza Slovenskej republiky právny nárok a tiež v otázkach ochrany cudzinca pred administratívnym vyhostením do štátu, v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie;
c) s účinnosťou od 1.1.2004, s výnimkou ustanovení týkajúcich sa občanov Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nadobudli účinnosť dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, zákonom č.606/2003 Z.z.. Zákon č.48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvýhodňoval občanov Európskej únie oproti cudzincom z tretích štátov, a to čiastočným odformalizovaním a skrátením konania o ich žiadostiach o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Cieľom tejto novely bolo prevziať tú časť acquis, ktorá upravovala voľný pohyb osôb. Okrem občanov Európskej únie sa zabezpečil voľný pohyb aj osobám zvýhodnených štátov, a to občanom Islandskej republiky, Nórskeho kráľovstva a Lichtenštajnska na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore, podľa ktorej vnútorný trh pozostáva z priestoru bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb a občanom zo Švajčiarska. Týmto zákonom bol do zákona o pobyte cudzincov zavedený termín „účelové manželstvo“, ktoré je uzatvárané za účelom získania povolenia na pobyt,
d) s účinnosťou od 1.5.2005 zákonom č.69/2005 Z.z. sa zavádzajú povinnosti dopravcu k prepravovanému cudzincovi, ktorý nespĺňa podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky.

Dňom 15.12.2005 nadobudol účinnosť novelizovaný zákon o pobyte cudzincov č.48/2002, ktorý je v zbierke zákonov uverejnený v úplnom znení z dôvodu jeho rozsiahlej novely, ktorá spočívala predovšetkým na transpozícií piatich smerníc Rady Európy.

Vývoj organizácie cudzineckej polície

Služba cudzineckej polície, ktorá pracuje v úzkom prepojení so službou hraničnej polície, prešla mnohými organizačnými zmenami, ktoré prebiehali najprv v rámci štruktúry Prezídia policajného zboru (ďalej len „P PZ“) na všetkých úrovniach a v posledných piatich rokoch aj v rámci samotného úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý bol výsledkom už spomínaných zmien.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky prešli do pôsobnosti PZ kompetencie, súvisiace okrem iného, aj zo zabezpečením cudzineckého režimu a pasovej služby, ktoré boli vykonávané v rámci samostatných útvarov. Dňa 1.1.1993 vznikol samostatný Odbor cudzineckej polície a pasovej služby, začlenený do organizačnej štruktúry P PZ do pôsobnosti ktorého patrila problematika povoľovania vstupu a pobytu cudzincov, problematika vydávania cestovných dokladov a riadenie cudzineckej polície na hraničných priechodoch. Tento odbor líniovo riadil podriadené expozitúry Západ, Stred, Východ, ktoré zase riadili priamy výkon služby na teritóriách bývalých krajov (oddelenia cudzineckej polície a pasovej služby). Týmto bol ponechaný pôvodný systém riadenia aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1.1.1994 došlo však k zrušeniu expozitúr a k preneseniu podriadenosti výkonných útvarov cudzineckej polície a pasovej služby pod okresné a mestské veliteľstvá PZ, ktoré pristupovali k problematike z pohľadu riadeného regiónu. Taktiež došlo k zlúčeniu prezidiálnych útvarov (odborov) - odboru hraničnej polície a odboru cudzineckej polície a pasovej služby, na základe čoho vznikol odbor hraničnej a cudzineckej polície P PZ. Decentralizácia rozhodovacieho procesu pri pobytoch, v rozhodovaní o overovaní pozvaní pre cudzincov a v kontrolnej činnosti viedla k roztrieštenosti riadiaceho procesu a následne k disproporciám v oblasti výkonu vízovej a imigračnej problematiky. Snaha o jednotnú koordináciu činnosti veľkého množstva výkonných útvarov neviedla k žiaducemu výsledku a efektívnosť služby cudzineckej polície začala klesať na všetkých úrovniach, a to najmä v oblasti povoľovania pobytov a kontroly pobytového režimu cudzincov. V porovnaní s inými krajinami Európy, kde cudzinecká polícia mala a stále má prioritu pri eliminácii nežiaduceho prílivu imigrácie sa táto policajná služba dostala na okraj policajných činností.
Významnou organizačnou zmenou v súvislosti so vznikom nového územného a správneho členenia Slovenskej republiky bolo zriadenie odborov hraničnej a cudzineckej polície na krajskej úrovni (1.7.1997), čím sa sledovalo predovšetkým skvalitnenie riadenia priameho výkonu služby. Na území Slovenskej republiky vzniklo 79 výkonných pracovísk po línii cudzineckej problematiky a pasovej služby, dislokovaných v každom okresnom meste s pomerne nízkym počtom policajtov zaradených na týchto základných útvaroch.
Tieto s účinnosťou od 1.4.2001 prešli do kompetencie ÚHCP P PZ a tento stav je zachovaný aj v súčasnosti.
Zmeny realizované k 1.10.2004 priniesli posilnenie oddelení cudzineckej polície PZ a zníženie počtu riadiacich krajských odborov na 4 riaditeľstvá hraničnej a cudzineckej polície (Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Prešov). V súlade s harmonogramom postupného prispôsobovania organizačnej štruktúry ÚHCP P PZ požiadavkám a obsahu Schengenského acquis dochádza k 1.10.2004 k organizačným zmenám aj vo výkonných útvaroch. V službe cudzineckej polície zlúčením 56 oddelení (skupín) cudzineckej polície a pasovej služby vzniká 19 oddelení cudzineckej polície a 3 oddelenia azylu PZ.
Agenda cudzineckej polície sa vykonáva prostredníctvom základných útvarov a to oddelení cudzineckej polície a oddelení azylu. V súčasnosti je na území Slovenskej republiky 19 základných útvarov cudzineckej polície (od 1.1.2006 pribudne nový útvar cudzineckej polície v Skalici). Cudzinecká problematika je tiež riešené troma oddeleniami azylu PZ (Adamov - Gbely, Opatovská Nová Ves a Liptovské Vlachy) a v neposlednom rade aj oddeleniami cudzineckej polície ktoré sú zriadené pri dvoch Útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a Sečovciach.

Cudzinecká polícia

Národný program na prijatie acquis communautaire taktiež v strednodobej perspektíve obsahoval potrebu presunu správnych agend z PZ na orgány miestnej štátnej správy, čo v podmienkach služby cudzineckej polície znamenalo presun problematiky vydávania cestovných dokladov občanom Slovenskej republiky. V tejto veci bol presun pasovej služby, ktorú vykonávali Oddelenia (Skupiny) cudzineckej polície a pasovej služby do 1.1.2005, kedy vydávanie cestovných dokladov občanom

Úlohy cudzineckej polície

Hlavnou náplňou práce cudzineckej polície je sledovanie pobytovej agendy prostredníctvom hlavného nástroja – povoľovacieho konania. Participácia cudzineckej polície na migračnej politike Slovenskej republiky v tejto oblasti spočíva najmä v povoľovaní dlhodobých pobytov na základe ekonomických a sociálnych možností a štátnom záujme Slovenskej republiky a na riadenom prisťahovalectve z hľadiska ekonomického ale i demografického prínosu pre štát – s dôrazom na postupy a opatrenia zamerané na podporu rovných príležitostí pri dodržiavaní všeobecných štandardov ľudských práv. Svoju úlohu zohráva aj podiel cudzineckej polície na tvorbe vízovej politiky Slovenskej republiky a na zosúlaďovaní spôsobov, postupu a foriem udeľovania víz, ktoré sú podstatné pre riešenie krátkodobých pobytov cudzincov pochádzajúcich z tretích štátov majúci voči Slovenskej republike vízovú povinnosť.
Pôsobenie medzi legálnou a nelegálnou migráciou je úzko prepojené. Pre dôslednejšie dodržiavanie povoleného pobytu cudzincami je potrebné realizovať preventívne a represívne opatrenia kontroly pobytu v strategickom prepojení na úseku boja proti terorizmu, organizovanému zločinu či nelegálnemu dovozu zbraní, drog a pod. Svoj význam zohráva sústavná a systematická práca v oblasti rozhodovania o udelení povolenia alebo obnovenia povolenia na prechodný pobyt a udelenia povolenia na trvalý pobyt, overovaní pozvania, kontroly dodržiavania pobytového režimu a zamestnávania.

Odbor cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru:

riadi výkonné útvary cudzineckej polície, Útvary policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „UPZ“) Medveďov a Sečovce v oblastiach pôsobnosti cudzineckej polície (pobyt, vízum, azyl);
podieľa sa na tvorbe, plnení a hodnotení medzinárodných zmlúv a dohôd súvisiacich s cudzineckou a vízovou problematikou;
podieľa sa na plnení úloh vyplývajúcich z Dublinského nariadenia;
pracuje s informáciami z cudzineckej a vízovej problematiky Európskej únie a tretích štátov, vládnych a mimovládnych organizácií;
spracováva interné predpisy a metodické pokyny na zabezpečenie jednotného výkonu cudzineckej problematiky a aktualizuje ich podľa vykonaných zmien vyšších právnych noriem;
podieľa sa na konaní o sťažnostiach dotýkajúcich sa činnosti služby cudzineckej polície;
vykonáva školenia zamerané na zvýšenie odbornej úrovne policajtov základných útvarov úradu;
spolupracuje v oblasti cudzineckej problematiky s mimorezortnými orgánmi a organizáciami;
analyzuje štatistické informácie;
navrhuje zmeny tlačív používaných v cudzineckej agende;
plní úlohy centrálneho vízového orgánu, ktorý je konzultačným pracoviskom pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí pri udeľovaní víz osobám pochádzajúcich z rizikových štátov, taktiež preveruje pozvania cudzincov (súkromné a služobné) a udeľuje súhlas k pozvaniu inej než príbuznej osoby.
zabezpečuje počas mimoriadnych udalostí 24 hodinovú službu v prípade udeľovania víz na hraničnom priechode.

Oddelenie cudzineckej polície riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície UHCP P PZ:

riadi, zodpovedá, kontroluje a usmerňuje výkon oddelení cudzineckej polície PZ a oddelení azylu PZ
zabezpečuje kontrolu plnenia podmienok vstupu a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky,
zabezpečuje riadenie činnosti pri povoľovaní pobytu cudzincov, v azylovej a vízovej problematike,
zabezpečuje a koordinuje vyhosťovanie, eskorty, policajné prevozy, odovzdávanie a preberanie osôb podľa Dublinského nariadenia a readmisných dohôd,
podieľa sa na plnení úloh druhostupňového odvolacieho orgánu vo veciach, kde v prvom stupni rozhodol základný útvar,
spracúva podklady pre krajský súd k žalobám cudzincov a podklady pre mimoodvolacie konanie pre nadriadený orgán
zabezpečuje vedenie štatistických prehľadov a informačný tok

Oddelenia cudzineckej polície PZ:

odhaľuje, objasňuje, oznamuje a prejednáva priestupky a iné správne delikty, najmä súvisiace s pobytom cudzincov na území Slovenskej republiky,
získava poznatky o trestnej činnosti a páchateľoch trestnej činnosti a tieto postupuje príslušnému útvaru PZ,
vykonáva pátranie po hľadaných a nezvestných osobách a veciach,
vykonáva opatrenia na predchádzanie páchania trestnej činnosti,
plní ďalšie úlohy v súčinnosti najmä s národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ, službou kriminálnej polície a s ostatnými útvarmi PZ,
zabezpečuje vydávanie, odnímanie alebo nevydanie cestovných dokladov, cudzincom, ktorým sa udelil azyl, alebo osobám bez štátnej príslušnosti,
prijíma nájdené alebo odovzdané cestovné doklady a občianske preukazy,
vykonáva hraničnú kontrolu na letiskách vo svojej územnej pôsobnosti,
povoľuje, obnovuje a ruší pobyt cudzincom ako prvostupňový orgán a kontroluje dodržiavanie povinností cudzincov na území Slovenskej republiky
preveruje plnenie stanovených podmienok pobytu cudzincov, odhaľuje a dokumentuje prípady neoprávneného vstupu a pobytu cudzincov,
preveruje plnenie a trvanie podmienok pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky,
overuje pozvania pre cudzincov,
vykonáva prvotné úkony súvisiace so žiadateľmi o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
plní vo vymedzenom rozsahu úlohy v súvislosti s prevádzkou systému EURODAC,
organizuje akcie CUDZINCI,
spolupracuje s policajnými službami iných štátov, najmä s krajinami Európskej únie,
rozhoduje o udelení tolerovaného pobytu, preveruje a kontroluje tolerovaný pobyt,
vystavuje doklady o povolení na pobyt, cudzinecký pas a cestovný doklad cudzinca,
kontroluje prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, pričom kontroluje plnenie povinností ubytovateľa a vedie prehľad vykonaných kontrol,
vedie zoznamy ubytovacích zariadení a ubytovateľov v obvode svojej pôsobnosti,
rozhoduje o administratívnom vyhostení, zákaze vstupu a o zaistení cudzinca ako prvostupňový správny orgán,
rozhoduje o zákaze vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, ak sa zistí, že cudzinec spĺňa podmienky pre administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
zaisťuje cudzinca, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu,
vedie evidenciu rozhodnutí o administratívnom vyhostení cudzincov, zákaz vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky a o zaistení cudzincov.

Oddelenie azylu PZ:

vykonáva úkony týkajúce sa konania o azyle na území Slovenskej republiky a nelegálnej migrácie,
zabezpečuje policajné prevozy žiadateľov o azyl, ako aj policajné eskorty do príslušných oddelení azylu,
zabezpečuje prítomnosť tlmočníka v jazyku, v ktorom sa vedie azylové konanie,
oznamuje nájdenie maloletého cudzinca bez sprievodu orgánu poverenému výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie,
zabezpečuje v prípade potreby stravu a pitný režim pre žiadateľov o azyl a lekársku starostlivosť,
spolupracuje s migračným úradom v rámci azylového konania,
rozhoduje ako prvostupňový orgán vo veciach zaistenia, administratívneho vyhostenia, určenia zákazu vstupu u žiadateľov o azyl, ktorí boli umiestnení v azylovom zariadení a kompetentným orgánom bola ich žiadosť o azyl zamietnutá a azyl neudelený,
vykonáva previerku v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za účelom zistenia údajov potrebných pre azylové konanie,
plní vo vymedzenom rozsahu úlohy v súvislosti s prevádzkou systému EURODAC,
vedie príslušné evidencie
žiadateľov o azyl.

Vymedzenie pojmov

Letiskové tranzitné vízum
Oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore verejného letiska na území Slovenskej republiky počas čakania na letecký spoj uvedený v letenke. Je ho možné udeliť na jednu alebo dve cesty. Platnosť víza je najviac 90 dní odo dňa jeho udelenia. Udelenie tohoto druhu víza je výnimkou zo všeobecného práva na tranzit bez víza v medzinárodnom tranzitnom priestore.

Letecký tranzit
Prechod cudzinca cez priestor verejného letiska na území Slovenskej republiky na účely jeho leteckej prepravy do krajiny určenia.

Tranzitné vízum
Oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie Slovenskej republiky pri jeho ceste z územia jedného štátu na územie tretieho štátu. Tranzit nesmie presiahnuť päť dní. Súčet dní viacerých tranzitov nesmie prekročiť 90 dní v jednom polroku. Policajný útvar môže udeliť cudzincovi tranzitné vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že tranzit je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo udelenie víza je v záujme Slovenskej republiky. Tranzitné vízum je možné udeliť na jednu, dve alebo viac ciest. Tranzitné vízum na dve cesty oprávňuje cudzinca na obojsmerný tranzit, pričom dĺžka jednotlivých tranzitov nesmie prekročiť 5 dní. Platnosť víza je najviac 90 dní, pričom vízum možno udeliť najviac 90 dní pred dobou jeho platnosti. Tranzitné vízum na viac ciest oprávňuje cudzinca na neobmedzený počet tranzitov. Platnosť víza je najviac 180 dní, pričom vízum možno udeliť najviac 90 dní pred dobou jeho platnosti. Dĺžka jednotlivých tranzitov nesmie prekročiť 5 dní. Celkový súčet počtu dní tranzitu nesmie prekročiť 90 dní v jednom polroku.

Krátkodobé vízum
Oprávňuje cudzinca na jeden, dva alebo viac vstupov a na dĺžku pobytu v ňom uvedenú; neprerušený pobyt ani súčet dní viacerých pobytov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku. Policajný útvar môže udeliť krátkodobé vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že jeho vstup je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo je udelenie víza v záujme Slovenskej republiky, v týchto prípadoch platnosť udeleného víza nesmie presiahnuť 15 dní. Krátkodobé vízum neslúži na štúdium, zamestnanie alebo obdobnú zárobkovú činnosť. Možno ho udeliť na účel turistiky, návštevy, obchodných ciest, kúpeľov alebo obdobných zámerov na území Slovenskej republiky. Krátkodobé vízum na jeden vstup oprávňuje cudzinca na uskutočnenie jedného vstupu na územie Slovenskej republiky, zdržiavanie sa na ňom po určenú dobu a vycestovanie z územia Slovenskej republiky. Platnosť víza je najviac 90 dní, pričom vízum možno udeliť najviac 90 dní pred dobou jeho platnosti. Krátkodobé vízum na dva alebo viac vstupov oprávňuje cudzinca na dva alebo viac vstupov a zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky počas určenej doby. Platnosť víza môže byť do 180 dní, pričom vízum možno udeliť najneskôr 90 dní pred dobou platnosti. Ak je platnosť víza 180 dní, celková doba pobytu cudzinca nesmie presiahnuť 90 dní v polroku. Neprerušený pobyt alebo celkový súčet počtu dní viacerých pobytov na krátkodobé vízum nesmie prekročiť 90 dní v jednom polroku.

Dlhodobé vízum
Dlhodobé vízum oprávňuje cudzinca vstúpiť na územie Slovenskej republiky, zdržiavať sa na ňom po dobu dlhšiu ako 90 dní v jednom polroku, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv.

Nepretržitý pobyt
Čas pobytu na základe povolenia na pobyt, ktorý začína plynúť dňom vstupu, do nepretržitého pobytu sa nepočíta čas výkonu trestu odňatia slobody a nepretržitý čas zdržiavania sa cudzinca v zahraničí viac ako 180 dní

Prechodný pobyt
Povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt. Policajný útvar môže udeliť povolenie na prechodný pobyt na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky. Cudzinec z dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie môže získať prechodný pobyt najviac na päť rokov. Povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel (podnikanie, zamestnanie, štúdium, činnosť podľa osobitných programov, zlúčenie rodiny, plnenie služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl).

Trvalý pobyt
Povolenie na trvalý pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na trvalý pobyt. Policajný útvar udelí na základe žiadosti povolenie na trvalý pobyt prvýkrát na päť rokov. Po uplynutí piatich rokov udelí policajný útvar na základe ďalšej žiadosti povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Policajný útvar udelí prvé povolenie na trvalý pobyt cudzincovi, ktorý:

je manželom občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov cudzinca s povolením na trvalý pobyt alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca s povolením na trvalý pobyt,
je nezaopatreným dieťaťom starším ako 18 rokov cudzinca s povolením na trvalý pobyt.

Tolerovaný pobyt
Policajný útvar udelí povolenie na tolerovaný pobyt cudzincovi:

ak je prekážka jeho administratívneho vyhostenia,
ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko,
jeho vycestovanie nie je možné a nie je dôvod na jeho zaistenie,
ktorý je maloletým dieťaťom nájdeným na území Slovenskej republiky.

Policajný útvar udelí na žiadosť cudzinca povolenie na tolerovaný pobyt najviac na 180 dní podľa zistených skutočností, ktoré sú dôvodom na jeho udelenie. Policajný útvar môže tolerovaný pobyt aj opakovane predĺžiť. Na žiadosť cudzinca, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu prekážky jeho administratívneho vyhostenia môže policajný útvar po uplynutí troch rokov od udelenia tolerovaného pobytu udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania.

Nežiaduca osoba
Cudzinec, ktorý bol administratívne vyhostený, alebo ktorému bol udelený trest vyhostenia (súdne vyhostenie).

Administratívne vyhostenie
Rozhodnutie policajného útvaru o skončení pobytu cudzinca s určením lehoty na jeho vycestovanie a času zákazu vstupu. Hromadné vyhostenie na základe jedného rozhodnutia je neprípustné.

Odopretie vstupu
Cudzincovi sa odoprie vstup, ak je nežiadúcou osobou, je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných, nespĺňa podmienky vstupu, odmietne sa podrobiť hraničnej kontrole alebo nepredloží doklady požadované pri hraničnej kontrole, je dôvodné podozrenie, že zneužije pobyt na iný účel, neuhradil finančné záväzky voči Slovenskej republike.

Dobrovoľný návrat
Návrat do krajiny pôvodu cudzinca, ktorý vzal žiadosť o udelenie azylu späť a požiadal o návrat do krajiny pôvodu.

Registrácia prvého povolenia
Platí pre občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý ju podáva osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare, ak sa mieni zdržiavať na území Slovenskej republiky dlhší čas ako tri mesiace. V deň podania žiadosti vydá policajný útvar potvrdenie o registrácii prvého povolenia.

Zvýhodnený cudzinec
Cudzinec, ktorý je rodinným príslušníkom občana Európskeho hospodárskeho priestoru (manžel a jeho dieťa mladšie ako 21 rokov, alebo jeho nezaopatrené dieťa; dieťa mladšie ako 21 rokov, alebo jeho nezaopatrené dieťa; príbuzný v priamom rade, ktorý je od neho závislý; príbuzný manžela v priamom rade, ktorý je od neho závislý; iný rodinný príslušník, ktorý je od neho závislý, alebo člen jeho domácnosti).

Cudzinecký pas
Doklad oprávňujúci cudzinca na vycestovanie, ktorý je vydaný cudzincovi, ktorý nemá vlastný cestovný doklad a bolo mu udelené povolenie na tolerovaný pobyt, o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený, alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia, ktorý sa narodil na území Slovenskej republiky. Platnosť cudzineckého pasu je stanovená na dobu jedného roka.

Povoľovanie pobytov

Konanie o udelení víza
Cudzinec podáva žiadosť o udelenie víza osobne na úradnom tlačive na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade Slovenskej republiky v zahraničí. K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad a priložiť fotografiu. K žiadosti o udelenie víza je cudzinec povinný na požiadanie predložiť doklady potvrdzujúce účel pobytu, finančné zabezpečenie pobytu, zabezpečenie prostriedkov na vycestovanie, doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ďalšie doklady podľa zákona o pobyte cudzincov. Udelenie víza môže byť podmienené pozvaním overeným policajným útvarom, zložením peňažnej sumy na zastupiteľskom úrade a predložením spiatočného cestovného lístka alebo spiatočnej letenky. Vízum sa udeľuje do cestovného dokladu formou nálepky. Platnosť víza musí skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu. Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie víza do 30 dní od jej prijatia. Na udelenie víza nie je právny nárok, okrem udelenia víza rodinnému príslušníkovi azylanta. Na rozhodovanie o zrušení víza sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Policajný útvar je oprávnený vízum zrušiť, ak zistí skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie víza, alebo ak je cudzinec administratívne vyhostený.

Konanie o udelení povolenia na prechodný pobyt
Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne v zahraničí, v niektorých prípadoch je možné podať žiadosť aj na policajnom útvare. Cudzinec z dlhodobým pobytom podáva žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na policajnom útvare do troch mesiacov odo dňa vstupu. Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive, k žiadosti je povinný predložiť fotografie a cestovný doklad. K žiadosti taktiež priloží doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu, bezúhonnosť, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky, zabezpečenie ubytovania, povolenie na dlhodobý pobyt. Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt do 90 dní, v prípade, že cudzinec žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel osobitných programov, o jeho žiadosti je rozhodnuté do 30 dní. Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok. Udelený prechodný pobyt je možné obnoviť.

Konanie o udelení povolenia na trvalý pobyt
Žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt podáva cudzinec osobne na zastupiteľskom úrade, alebo osobne na policajnom útvare. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive a cudzinec je povinný predložiť tri fotografie a cestovný doklad. K žiadosti priloží doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce účel pobytu, bezúhonnosť, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky, zabezpečenie ubytovania. Policajný útvar o žiadosti rozhodne do 90 dní. Udelený trvalý pobyt je možné predĺžiť ďalším povolením na trvalý pobyt.

Konanie o udelení tolerovaného pobytu
Žiadosť o tolerovaný pobyt podáva cudzinec osobne, alebo v zastúpení na policajnom útvare, na úradnom tlačive. K žiadosti priloží doklad potvrdzujúci dôvod na udelenie tolerovaného pobytu. Policajný útvar vydá písomné rozhodnutie o udelení povolenia na tolerovaný pobyt a túto skutočnosť vyznačí cudzincovi do cestovného dokladu.

Štatistika k legálnej migrácii a pobytom

Počet vybavených osôb a dopravných prostriedkov v Slovenskej republike

Počet vybavených osôb a motorových vozidiel

Rok	2000	2001	2002	2003	2004	2005 I.-XI.
Počet osôb	96798411	90408198	86699276	84926221	92840816	95375920
Počet dopravných prostriedkov	27146688	26614519	26483085	26276254	29647568	31546359

Počty cudzincov s povolením na pobyt v Slovenskej republike podľa najpočetnejších štátov pôvodu za rok 2005

Najpočetnejšie štáty celkom k 31.12. 2005
Štát	Spolu	Trvalý pobyt	Prechodný pobyt	Tolerovaný pobyt
Česká republika	4343	4146	177	20
Ukrajina	3709	2916	740	53
Poľsko	2845	2805	36	4
Maďarsko	1761	1734	21	6
Nemecko	1623	1551	70	2
Rusko	1241	813	412	16
Rakúsko	873	808	63	2
Vietnam	841	399	433	9
Spojené štáty	632	213	419	0
Francúzsko	622	599	22	1

Počty cudzincov s povolením na pobyt v Slovenskej republike podľa najpočetnejších štátov pôvodu za rok 2005

Počty cudzincov s povolením pobytu od r. 1994 do r. 2005

Celkom povolené pobyty za rok
1994	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004	2005
16946	21909	21482	26424	28419	29488	28801	29418	29505	29219	22108	25600

Počty cudzincov s povolením pobytu od r. 1994 do r. 2005

Počty povolených pobytov podľa jednotlivých krajov v Slovenskej republike

Celkom povolené pobyty k 31.12.2005
*Typ pobytu*	Kraj								Spolu
*Typ pobytu*	BB	BA	KE	NR	PO	TN	TT	ZA	Spolu
Trvalý pobyt	1976	4754	3278	2548	2363	1655	1941	2384	20899
Prechodný pobyt	204	1719	862	480	285	273	341	299	4463
Tolerovaný pobyt	8	89	38	21	14	22	39	7	238
Spolu	2188	6562	4178	3049	2662	1950	2321	2690	25600