aktuality | projekt | partneri | SR a utečenci | dokumenty | fórum | kontakt | linky | TCA mainstreaming | TCA partners
foto utecenec

Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti v záujme uľah-
čenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti.

Projekt spolufinancovaný EU
 

Azylová problematika  

Retrospektíva a základné právne predpisy

     Ženevsky dohovor a New Yorský protokol o právnom postavení utečencov nadobudol pre Českú a Slovenskú federatívnu republiku účinnosť 24. februára 1992. Slovenská republika prevzala tieto medzinárodné záväzky v rámci sukcie bezprostredne po rozdelení ČSFR. Následne Uznesením vlády SR č. 846 zo 16.11.1993 boli schválené Zásady migračnej politiky Slovenskej republiky, ktoré o.i. vymedzujú najmä povinnosť štátu zachovávať základné ľudské práva a slobody, rešpektovanie všeobecne platných zásad medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv, upravujúcich režim cudzincov pri dodržiavaní vzájomnosti a rovnoprávnosti, podriadenosť cudzincov suverénnej moci Slovenskej republiky a rešpektovanie jej právneho poriadku, výsostné právo Slovenskej republiky rozhodovať o vstupe cudzincov na jej územie uplatňovaním zásad vízovej politiky, vyváženosť rozsahu poskytovanej humanitnej pomoci v súlade s ekonomickými možnosťami a sociálnym potenciálom štátu.
V novembri roku 1995 bol prijatý zákon č. 283/1995 Z.z. o utečencoch s nadobudnutím účinnosti od 1.1.1996, nahradzujúci dovtedy účinný federálny zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch. V novom zákone boli premietnuté záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä Ženevským dohovorom, New Yorským protokolom, Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, Európskeho dohovoru o ľudských právach, Dohovoru o právach dieťaťa z roku 1959.
Účelom tohto zákona bolo upraviť postup štátnych orgánov v konaní o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike a ustanoviť práva a povinnosti cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca alebo ktorým sa priznanie postavenia na území Slovenskej republiky priznalo. Zákon sa vzťahoval aj na cudzincov, ktorým sa poskytlo dočasné útočisko na území Slovenskej republiky. (pozn.: odídenci – de facto refugees.) Zákon obsahoval klauzulu o nemožnosti požiadať o vstup do procedúry, ak cudzinec oň požiadal po uplynutí 24. hod. lehoty po jeho vstupe na územie nášho štátu. Akcelerovaním záujmu Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie, ako i sústavnou kritikou zo strany UNHCR  pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky novelu zákona, ktorou sa tieto ochranárske opatrenia odstránili.
Zákonom č. 309/2000 Z.z. s účinnosťou od 1. novembra 2000 sa zmenil a doplnil zákon NR SR č. 283/1995 Z.z. o utečencoch. Novela zákona o utečencoch:

     Postupom približovania Slovenskej republiky k Európskej únii, vznikla potreba prijať nový azylový zákon, ktorý je porovnateľný so zákonmi krajín Európskej únie. Zákon č. 480 z 20.6.2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť od 1.1.2003. V zákone sú premietnuté hlavné požiadavky Európskej únie na realizáciu úloh v oblasti azylu, ku ktorým sa Slovenská republika, ako zmluvný štát Ženevského dohovoru a New Yorkského Protokolu, zaviazala. Ide najmä o zakomponovanie základných ustanovení rezolúcií a smerníc Európskej únie prijatých v tejto oblasti, najmä Rezolúcie o minimálnych zárukách pri azylovom konaní, Rezolúcie o harmonizovanom prístupe k otázkam hostiteľských tretích krajín, Rezolúcie o neplnoletých osobách bez  sprievodu, ktoré sú príslušníkmi tretích krajín, Rezolúcie o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl, atď.
Účelom zákona o azyle je snaha o dosiahnutie úrovne európskeho štandardu pri rozhodovaní o žiadostiach o azyl zo strany cudzincov – utečencov, ktorým v krajinách pôvodu alebo krajinách ich posledného trvalého pobytu hrozí prenasledovanie z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politickej príslušnosti či príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
Ako vyplýva zo súčasného stavu riešenia otázok azylu v štátoch Európskej únie, spoločné úsilie členských krajín je zamerané na vytvorenie a fungovanie spoločného európskeho azylového režimu upraveného jednotnou legislatívou, najmä  s cieľom posilnenia účinnosti a nestrannosti azylových procedúr, vrátane zvýšenia konvergencie rozhodnutí týkajúcich sa žiadostí cudzincov o azyl. Takéto právo, tvorba ktorého neustále prebieha, musí byť postupne implementované aj do azylového práva Slovenskej republiky.
V súlade s Dohovorom o právnom postavení utečencov a príslušnými európskymi odporúčaniami sa do zákona o azyle zaviedli tzv. „vylučovacie klauzuly“, na základe ktorých sa neudelí azyl cudzincovi, ktorého nie je možné považovať za hodného medzinárodnej ochrany, napriek tomu, že spĺňa podmienky na udelenie azylu, avšak existujú vážne dôvodu domnievať sa, že spáchal zločin proti mieru, ľudskosti alebo vojnový zločin podľa príslušných medzinárodných dokumentov, ktoré obsahujú ustanovenia o týchto trestných činoch. Azyl sa neudelí ani osobe, ktorá je dôvodne podozrivá, že sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky skôr, než požiadala o udelenie azylu. Toto ustanovenie je mimoriadne závažné a aktuálne najmä s prihliadnutím na súčasnú medzinárodnopolitickú situáciu a boj demokratických krajín s terorizmom a organizovaným zločinom.
Prijatím zákona o azyle, ktorý ustanovuje aj nové konanie na súde v prípadoch podania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam vydaným vo veciach azylu, sa predpokladá aj splnenie ďalšieho kroku na ceste k preberaniu acquis do právneho poriadku Slovenskej republiky. Úplná implementácia európskych právnych noriem v oblasti azylu, najmä Dublinského dohovoru, ktorý určuje zodpovednosť štátu za preskúmanie žiadostí o azyl podaných jednom zo štátov Európskeho spoločenstva, bola viazaná na termín prijatia Slovenskej republiky do Európskej únie. Návrh zákona pamätal aj na povinnosť výmeny údajov o žiadateľoch o udelenie azylu, azylantoch, cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch do tretích krajín.
Činnosť migračného úradu je zameraná najmä na plnenie úloh spojených s migráciou osôb na územie Slovenskej republiky a rozhodovanie o priznaní postavenia utečenca cudzincovi v prvostupňovom správnom konaní. Migračný úrad ďalej zabezpečuje realizáciu úloh v súvislosti s integráciou utečencov a presídlencov, starostlivosťou o odídencov, koordináciou, koncepciou, analytikou, legislatívou, ekonomicko-technickým zabezpečením, ako aj úloh, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a uznesení vlády, týkajúcich sa oblastí migrácie. Tomu zodpovedá aj organizačná štruktúra migračného úradu pozostávajúca z nasledovných odborov: organizačno-právneho, procedurálneho, migrácie a integrácie, dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, ekonomiky a prevádzky, Dublinského strediska, Integračného strediska vo Zvolene, záchytných táborov (Adamov – Gbely, Rohovce, Opatovská Nová Ves, Vlachy) a pobytových táborov (Brezová pod Bradlom, Gabčíkovo).
 

Migračný úrad

Vymedzenie pojmov

Na účely zákona o azyle sa rozumie:

  1. azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve 1) alebo osobitnom predpise,2)
  2. konaním o azyle konanie o udelenie azylu a konanie o odňatie azylu,
  3. žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru 3) (ďalej len „policajný útvar“) podľa §3 ods.2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
  4. azylantom cudzinec, ktorému bol udelený azyl,
  5. odídencom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko,
  6. bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej bydliska,
    1. v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody4) a zabezpečuje ich  dodržiavanie
    2. ktorý jeho odňatie alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v §8,
    3. ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských práva a základných slobodách a
    4. ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine,
  7. bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako štát, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti iný štát ako štát jej bydliska,

    1. ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,5)
    2. kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu 5) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu, mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a
    3. ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa §47,
    4. ak tento štát zabezpečuje ochranu podľa §47,

  8. azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum,
  9. záchytným táborom zariadenie ministerstva vnútra, v ktorom sa počas karanténnych opatrení zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
  10. pobytovým táborom zariadenie ministerstva vnútra, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,
  11. prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa §3 ods.2 písm. c)
  12. humanitným centrom zariadenie ministerstva vnútra, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
  13. integračným strediskom zariadenie ministerstva vnútra, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov,
  14. integráciou proces začleňovania azylantov do spoločnosti,
  15. karanténnymi opatreniami dočasná izolácia žiadateľov, cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencov v záchytnom tábore na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie základných zdravotníckych opatrení,
  16. prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na osobu, ak je vykonávané, podporované alebo trpené štátnymi orgánmi v štáte, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v štáte, v ktorom cudzinec mal bydlisko, ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, alebo ak tento štát nie je schopný zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť ochranu pred takýmto konaním,
  17. bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,
  18. povereným zamestnancom ministerstva vnútra zamestnanec, ktorý vykonáva úlohy ministerstva vnútra podľa tohto zákona

1)  Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva  zahraničných vecí  
Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.).
2)  Čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky
3)  Zákon Národnej rady SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších      
predpisov
4)  Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho 
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.)
5)  Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.) 

Azylové konanie

     Azylantom podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 480/2002 Z.z. z 20. júna 2002  o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) je cudzinec, ktorému ministerstvo vnútra  udelí azyl (§2, a)) z dôvodov uvedených v §8, t.j. ak má cudzinec, ktorý má v štáte, ktorého má štátne občianstvo opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo z príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo z humanitných dôvodov (§9).

     Udelením azylu získava cudzinec rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky s týmito výnimkami:

     Medzi základné povinnosti azylantov patrí najmä povinnosť dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky. Cudzincovi s udeleným azylom vydá príslušný policajný útvar preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Azylanti sú povinní dbať na to, aby údaje uvedené v preukaze boli pravdivé a zodpovedali skutočnosti. Zmenu mena, priezviska, štátnej príslušnosti a adresy miesta pobytu sú povinní ohlásiť do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala.
V záujme umožnenia cestovania azylanta do zahraničia, ak tomu nebránia závažné dôvody bezpečnosti štátu a verejného poriadku, ministerstvo vnútra vydá azylantovi medzinárodný cestovný doklad „TRAVEL DOKUMENT“.
Ak cudzinec nesplnil základné podmienky pre udelenie azylu podľa §8 zákona o azyle, ministerstvo vnútra mu neudelí azyl v Slovenskej republike. Ďalej neprizná azyl cudzincovi, ktorý sa dopustil trestného činu proti mieru, proti ľudskosti, spácha závažný trestný čin, prichádza z bezpečnej krajiny pôvodu, kam môže byť bezpečne vrátený. Bezpečnou krajinou pôvodu sa rozumie právny štát s demokratickým zriadením, kde nedochádza k prenasledovaniu z dôvodov rasových, národnostných, náboženských, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky môže odňať azyl cudzincovi, ak spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, alebo ak sa dodatočne preukáže, že sa mu tento azyl udelil na základe nepravdivých údajov alebo na základe falšovaných dokladov.

      Na konanie o udelenie azylu je v prvom stupni príslušný migračný úrad. Proti rozhodnutiu o neudelení azylu, alebo o odňatí azylu možno podať opravný prostriedok. Na rozhodnutie o opravnom prostriedku je príslušný krajský súd.

Sociálna situácia azylantov

     Sociálnu situáciu tvorí komplex jednotlivých zložiek osobnosti – individuálnej osobnostnej výbavy, životných skúseností, vplyvov individuálnej životnej cesty, ktoré dávajú predpoklady na viac alebo menej úspešné riešenie rôznych životných situácií, ako aj sociálno-ekonomické podmienky, širšie sociálno-kultúrne prostredie a ich vzájomné vzťahy a súvislosti. Sociálna situácia je východiskom pre sociálnu diagnostiku. To znamená, že v konkrétnej sociálnej práci pri integrácii utečencov sa postupuje od hodnotenia a interpretácie sociálnej situácie jednotlivca alebo skupiny, cez odhaľovanie sociálnych problémov a ich príčin po stanovenie a použitie adekvátnych foriem a prostriedkov sociálnej pomoci.
U skupiny azylantov, vzhľadom na skutočnosť, že ide o cudzinca nachádzajúceho sa pre neho v neznámom prostredí, bez vlastných existenčných prostriedkov, môžeme v súčasnosti rámcove vyčleniť nasledovné problémové okruhy, ktoré je potrebné v záujme pracovnej a širšej spoločenskej integrácie tejto sociálnej skupiny ďalej identifikovať, spracovať a riešiť:
-    problémy adaptácie jedinca, ktorých zdrojom môžu byť:

-    problémy integrácie vychádzajúce zo sociálneho prostredia hostiteľskej krajiny:

     Podkladom pre konkrétnu prácu s utečencami je „Osobná dokumentácia žiadateľa o udelenie azylu“, ktorú vedú: sociálny pracovník v záchytnom tábore od príchodu žiadateľa a sociálny pracovník pobytového tábora až po jeho odchod z pobytového tábora. Osobná dokumentácia je ďalej uložená a doplňovaná na Odbore migrácie a integrácie migračného úradu.

Sociálna pomoc azylantom

     Sociálna politika Slovenskej republiky konštituuje opatrenia, ktoré pomáhajú ľuďom, ktorí sa z objektívnych dôvodov ocitli v životných situáciách neriešiteľných vlastnými silami a prostriedkami a najmä pomáhajú im čo najskôr sa integrovať do normálneho života.
Tieto opatrenia sa týkajú aj skupiny azylantov. Na rozdiel od vžitej predstavy, že štát je zodpovedný za sociálnu situáciu občana bez toho, aby on sám aktívne prispel k jej zlepšeniu, má súčasná sociálna politika a sociálna pomoc viesť k tomu, aby človek svoje sociálne práva spájal s povinnosťou voči spoločnosti. Tento prístup by mal byť konkretizovaný aj v práci so skupinou azylantov.
Sociálna pomoc materiálnymi, finančnými prostriedkami a odbornou pomocou vytvára pre azylantov základné podmienky, ktoré im umožnia svojou vlastnou aktivitou adaptovať sa v konkrétnej sociálnej realite, pracovnou a širšou spoločenskou integráciou si zabezpečiť plnohodnotný a zmysluplný život.
V prvej etape pobytu cudzinca v Slovenskej republike sa sociálna pomoc riadi ustanoveniami zákona o azyle.
Cudzinec, ktorý po prekročení štátnych hraníc vyhlási, že žiada o azyl -žiadateľ, stáva sa v súlade so zákonom  o azyle, maximálne však do 6 mesiacov od rozhodnutia o udelení azylu, objektom sociálnej pomoci Slovenskej republiky v kompetencii migračného úradu a to:
-    po dobu karanténnych opatrení v záchytných táboroch
-    do ukončenia procedurálneho konania a rozhodnutia o udelení azylu    
v pobytových táboroch
-    v integračnom stredisku po dobu najviac 6 mesiacov pre azylanta s udeleným  
azylom

     Osobitná pozornosť sa v tomto smere venuje tzv. rizikovým skupinám žiadateľov o udelenie azylu, medzi ktoré patria maloletí cudzinci bez sprievodu rodičov, alebo iných blízkych príbuzných, osamelé ženy, osamelé ženy s deťmi, seniori, osoby s fyzickým, psychickým či sociálnym handicapom.

Rizikové skupiny  žiadateľov o udelenie azylu

     Migračný úrad v poslednom čase venoval zvýšenú pozornosť najmä maloletým cudzincom bez sprievodu, ktorí majú  na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, univerzálne práva zhodné s právami domáceho obyvateľstva, okrem toho majú práva ako deti, osobitne s ohľadom na ich aktuálnu sociálnu pozíciu azylantov.
Pokiaľ hovoríme  o maloletých cudzincoch bez sprievodu, ide o osoby, ktoré boli zaistené pri ilegálnom prekročení hraníc Slovenskej republiky  a ich zákonní opatrovníci, rodičia alebo najbližší príbuzní sa nachádzajú buďto v krajine pôvodu  maloletých osôb, alebo na území iného štátu, eventuálne títo cudzinci nemajú žiadne informácie o mieste pobytu svojich rodičov, či najbližších príbuzných. Dôvodom ich odchodu z krajiny pôvodu je najčastejšie porušovanie ľudských práv, vojnový konflikt v krajine pôvodu, strach z politického prenasledovania. Môžu však tiež byť obete pohlavného zneužívania, alebo ich útek je spôsobený nedostatkom lásky a starostlivosti zo strany ich blízkych. Dôvody ich odchodu z krajiny pôvodu môžu byť ale aj oveľa prozaickejšie - sociálna bieda, materiálny nedostatok a snaha vylepšiť si svoje ekonomické postavenie.
Medzinárodné dokumenty pojem „maloletého bez sprievodu“ (odlúčené dieťa) v „Programe Odlúčené deti v Európe – Návrh vhodného postupu“ definujú nasledovne: Odlúčené deti sú osoby, ktoré nedovŕšili 18. rok veku a nachádzajú sa mimo územia svojej vlasti a sú odlúčené od oboch svojich rodičov alebo zákonných/obvyklých opatrovateľov.
Vstup maloletého žiadateľa vo veku do 18 rokov, ktorý vstupuje na územie Slovenskej republiky bez sprievodu rodičov, alebo blízkych príbuzných je upravený nasledovným spôsobom. V prípade, že policajné útvary zaistia maloletých cudzincov bez sprievodu dospelých žiadateľov, postupujú podľa novely Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 353/2003 Z. z. s platnosťou od 1.9. 2003, kde v § 75a ods. 1 sa uvádza: „Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd na návrh orgánu povereného výkonom sociálnoprávnej ochrany a prevencie podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne  zverené do starostlivosti fyzickej osobyalebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí“.
Opatrovníka v prípadoch maloletých bez sprievodu (bez ohľadu na to, či ide o deti žiadajúce o udelenie azylu, alebo ostatných maloletých cudzincov) spravidla vykonáva orgán miestnej štátnej správy(Okresný úrad). Ten vykoná potrebné opatrenia za účelom poskytnutia sociálnoprávnej ochrany takéhoto dieťaťa. Podľa § 13 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov ide najmä o:

 Z dôvodu možného rizika zneužitia rizikových skupín žiadateľov, migračný úrad prijal opatrenia na zvýšenie ich bezpečnosti a starostlivosti. Náležitá pozornosť sa venuje najmä prevencii kriminality v azylových zariadeniach migračného úradu. Vo všetkých pokynoch spojených s táborovým  poriadkom sú zdôrazňované opatrenia proti možnému zneužívaniu rizikových skupín žiadateľov.
V roku 2004 sa v podmienkach azylových zariadení migračného úradu realizoval projekt venovaný prevencii a monitorovaniu sexuálneho násilia pod názvom „Prevencia a monitorovanie sexuálne a genderovo podmieneného násilia medzi osobami žiadajúcimi o azyl v Slovenskej republike“, ktorý v spolupráci migračného úradu, UNHCR a Slovenskej humanitnej rady (ďalej len „SHR“) v azylovom zariadení v Gabčíkove vykonal dobrovoľník OSN z Belgicka. Následne koncom roka 2004 sa uskutočnili k tejto problematike tematicky zamerané  školenia organizované UNHCR pre sociálnych pracovníkov, zdravotné sestry a zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb vo vybraných azylových zariadeniach migračného úradu (Adamov, Brezová pod Bradlom, Gabčíkovo a Rohovce). Školení sa zúčastnili tiež sociálne pracovníčky SHR a zamestnanci UPZ v Medveďove.
Pre pobyt maloletých bez sprievodu a ostatné rizikové skupiny  žiadateľov boli v rámci migračného úradu vyčlenené   azylové zariadenia v Rohovciach a v Brezovej pod Bradlom. V tomto smere migračný úrad úzko spolupracoval formou projektov s mimovládnymi organizáciami a to najmä SHR a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle, ako aj s medzinárodnými organizáciami UNHCR a IOM. Či už išlo  o projekty pod názvom „Odlúčené deti“, neskoršie „Maloletí bez sprievodu – projekt procesného opatrovníctva“, alebo projekt realizovaný v rámci Európskeho utečeneckého fondu s názvom „Ochrana práv maloletých cudzincov bez sprievodu v azylovej procedúre nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky“. V rámci tohto projektu bol realizovaný systém všestrannej sociálnej starostlivosti a právnej ochrany nad rámec základnej starostlivosti, ktorú zabezpečuje týmto žiadateľom migračný úrad.
Pre názornosť uvádzame komplexnosť krokov starostlivosti v prospech maloletých žiadateľov :

     Na základe medzirezortných rokovaní a skúseností z ostatných krajín Európskej únie sa dospelo k záveru, že je potrebné dobudovať funkčný systém zabezpečenia a ochrany maloletých cudzincov bez sprievodu, ako najviac zraniteľnej skupiny cudzincov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Preto okrem azylových zariadení migračného úradu bolo pre tieto skupiny cudzincov vytvorené aj zariadenie neazylového typu pod názvom “Detský domov a Detský domov pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom (štátne zariadenie s prevádzkou od 1.3. 2005) a mimovládna organizácia Spoločnosť ľudí dobrej vôle pripravuje otvorenie ďalšieho zariadenia obdobného typu v Čelovciach. V týchto zariadeniach sú umiestňované maloletí cudzinci bez sprievodu, ktorí prostredníctvom svojho opatrovníka nepožiadali o udelenie azylu.

Pobyt v záchytnom tábore

      Záchytný tábor je účelové zariadenie migračného úradu, v ktorom sa zabezpečujú prvotné úkony, vykonanie zdravotnej prehliadky pre žiadateľov a ich dočasné ubytovanie spravidla na dobu do 30 dní pred ich umiestnením v pobytovom tábore.
Žiadateľ sa po príchode do tábora zaregistruje, podrobí sa fotografovaniu a vydá sa mu preukaz žiadateľa.
Počas pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľom poskytuje bezplatné ubytovanie, stravovanie, neodkladná zdravotná starostlivosť, sociálne a psychologické poradenstvo, vreckové a materiálne a hygienické vybavenie.
V tábore sú vytvorené podmienky na uskutočňovanie voľnočasových aktivít, a to kultúrno-spoločenských a športových.
Zásady pobytu v tábore sú upravené vo vnútornom poriadku uvedenéhozariadenia a žiadatelia sú ho povinní rešpektovať.
Opustiť záchytný tábor môže žiadateľ len na základe priepustky, a to až po oznámení kladného výsledku zdravotnej prehliadky. Priepustku na dobu do 24 hodín vydáva vedúci tábora, resp. ním poverený zamestnanec tábora.

Pobyt v pobytovom tábore

      Pobytový tábor je účelové zariadenie migračného úradu, v ktorom sa zabezpečuje komplexná starostlivosť o žiadateľov, a to až do času ukončenia konania o udelenie azylu. V prípade, že žiadateľ získa azyl, môže byť na základe rozhodnutia migračného úradu na nevyhnutný čas  ubytovaný v pobytovom tábore, najviac však na dobu troch mesiacov.
Žiadateľom sa poskytuje bezplatné ubytovanie, stravovanie, neodkladná zdravotná starostlivosť, psychologické a právne poradenstvo, vreckové a materiálne a hygienické vybavenie.
V pobytovom  tábore sú vytvorené podmienky na kultúrno-spoločenské a športové vyžitie, na výučbu základov slovenského jazyka a návštevu rekvalifikačných kurzov. Voľnočasové aktivity sa uskutočňujú v úzkej súčinnosti s mimovládnymi a medzinárodnými organizáciami.
Deti predškolského veku môžu navštevovať predškolské zariadenie priamo v pobytovom tábore, školopovinné deti  základnú školu  v mieste tábora.
Žiadateľ môže opustiť pobytový tábor len na základe priepustky, na čas dlhší ako 24 hodín až po vykonaní vstupného pohovoru. Priepustku na opustenie tábora na dobu do 7 dní vydáva vedúci pobytového tábora, resp. ním poverený zamestnanec. Dlhodobú priepustku vydáva na základe písomnej žiadosti žiadateľa, poverený zamestnanec procedurálneho odboru migračného úradu.

Pobyt v integračnom stredisku

          Integračné stredisko vo Zvolene je zariadením migračného úradu, ktoré slúži na prechodné ubytovanie azylantov. Cudzinec, ktorému bol udelený azyl môže požiadať migračný úrad o ubytovanie v tomto zariadení.
Ak bola žiadosť azylanta kladne vybavená, poskytne sa mu ubytovanie na základe  „Zmluvy o ubytovaní“ medzi ním a migračným úradom na dobu určitú, najviac však na dobu šiestich mesiacov. Azylant je povinný prispievať na výdavky spojené s jeho pobytom v integračnom stredisku.
V prípade, ak po uplynutí 6-mesačnej zmluvy o ubytovaní azylant nemá zaistené iné ubytovanie, môže mu migračný úrad výnimočne predĺžiť zmluvu o tri mesiace. V tomto prípade je azylant povinný sám uhrádzať výšku nájomného a poplatky za služby spojené s užívaním ubytovacej jednotky v zmysle platných predpisov. Stravovanie v integračnom stredisku si azylanti zabezpečujú individuálne.
Azylant počas svojho pobytu v integračnom stredisku sa prostredníctvom kurzov zdokonaľuje v znalosti slovenského jazyka a za pomoci sociálnych pracovníkov migračného úradu a  mimovládnych organizácii vyvíja úsilie na získanie vhodného zamestnania a ubytovania.
Funkciu integračného strediska môže plniť aj pobytový tábor v prípade, že kapacita integračného strediska vo Zvolene je nepostačujúca.

Štatistický  prehľad

Žiadatelia o udelenie azylu a  I  st. rozhodnutia
za  obdobie rokov 1992 - 2005

  R O K

Žiadatelia

o azyl

Udelený

azyl

Neudelený

azyl

Zastavené

konanie

V

riešení

Udelené

št.obč.

31.12.1992

87

89

0

0

31

0

31.12.1993

96

41

20

25

43

0

31.12.1994

140

58

32

65

31

0

31.12.1995

359

80

57

190

75

0

31.12.1996

415

72

62

193

106

4

31.12.1997

645

69

84

539

63

14

31.12.1998

506

53

36

224

260

22

31.12.1999

1320

26

176

1034

343

2

31.12.2000

1556

11

123

1366

400

0

31.12.2001

8151

18

130

5247

3156

11

31.12.2002

9743

20

309

8053

4516

59

31.12.2003

10358

11

531

10656

3675

42

31.12.2004

11395

15

1592

11782

1681

18

31.12.2005

3549

25

815

2914

1477

2

SPOLU

48320

588

3967

42288

1477

174

 

Prehľad žiadateľov o udelenie azylu a I.st. rozhodnutia za rok k 31.12.2005

 

Št. príslušnosť

Začatie
konania

Opakované
žiadosti

Udelený 
azyl

Žiadosť
zamietnutá

Azyl
neudelený

Rozhodnutie
zrušené

Konanie
zastavené

Afganistan

109

 

2

3

36

 

77

Alžírsko

 

 

 

 

 

 

1

Arménsko

17

 

 

 

4

 

13

Azerbajdžan

3

 

 

 

 

 

3

Bangladéš

277

 

 

2

69

 

212

bez štátnej príslušnosti

10

 

 

 

2

 

8

Bielorusko

13

 

 

 

5

 

9

Bosna a Hercegovina

1

 

 

 

2

 

 

Bulharsko

7

 

 

 

 

 

7

Burkina Faso

1

 

 

 

1

 

 

Čad

1

 

 

 

 

 

2

Česká republika

2

 

 

2

 

 

 

Čína

280

 

 

54

68

 

263

Egypt

2

 

 

 

1

 

1

Ghana

3

 

 

2

 

 

1

Gruzínsko

258

 

 

11

31

 

229

Guinea

2

 

 

 

2

 

 

Chorvátsko

 

 

 

 

 

 

1

India

561

 

 

17

76

 

385

Irak

35

 

1

 

22

 

28

Irán

9

 

 

 

8

 

1

Izrael

7

 

 

 

4

 

3

Kamerun

3

 

 

 

 

 

3

Kazachstan

2

 

 

 

2

 

 

Kirgizstan

2

 

 

 

 

 

2

Kongo

 

 

 

 

2

 

 

Konžská dem. rep.

1

 

 

 

 

 

1

Kuba

5

 

2

 

 

 

5

Libanon

1

 

 

 

 

 

1

Libéria

4

 

 

 

2

 

5

Lotyšsko

1

 

 

 

 

 

1

Macedónsko

5

 

 

 

1

 

5

Mauretánia

 

 

 

 

 

 

1

Moldavsko

309

 

 

17

11

 

321

Nepál

 

 

 

 

2

 

 

Nigéria

30

 

 

1

1

 

21

Pakistan

196

 

 

14

44

 

164

Palestína

79

 

 

 

25

 

57

Pobrežie Slonoviny

2

 

 

 

2

 

 

Poľsko

1

 

 

 

1

 

 

Rumunsko

1

 

 

 

1

 

 

Rusko

1037

 

 

22

98

 

918

Senegal

2

 

 

 

2

 

2

Somálsko

16

 

 

 

3

 

17

Srbsko a Čierna Hora

29

 

7

3

14

 

16

Srí Lanka

8

 

 

 

8

 

 

Sudán

2

 

 

 

 

 

4

Sýria

24

 

 

1

13

 

16

Tadžikistan

1

 

 

 

 

 

1

Togo

2

 

 

 

 

 

2

Tunisko

2

 

 

 

1

 

 

Turecko

39

 

 

 

5

 

40

Ukrajina

45

 

12

9

23

 

15

Uzbekistan

2

 

 

 

 

 

6

Vietnam

100

 

 

33

32

 

46

Zair (bývalý)

 

 

1

 

 

 

 

Spolu:

3549

0

25

191

624

0

2914

 

rok/mesiac

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

Spolu

r.2000

197

68

91

195

76

148

105

116

105

132

174

149

1556

r.2001

131

175

266

580

640

625

491

1100

1026

933

1074

1110

8151

r.2002

751

662

545

400

455

538

860

796

1180

1300

1140

1116

9743

r.2003

442

386

421

636

679

810

878

895

1015

1366

1427

1368

10358

r.2004

982

751

801

1621

1117

1114

989

773

873

1079

643

652

11395

r.2005

377

127

138

295

217

259

255

405

379

415

369

313

3549

 

graf