aktuality | projekt | partneri | SR a utečenci | dokumenty | fórum | kontakt | linky | TCA mainstreaming | TCA partners
foto utecenec

Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti v záujme uľah-
čenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti.

Projekt spolufinancovaný EU
 

Nástroje migračnej politiky

     Od vzniku migračného úradu v roku 1993 je jedným z významných nástrojov migračnej politiky zahraničná spolupráca a zahraničná pomoc, ktorá bola v prvých rokoch založená na bilaterálnych vzťahoch s vyspelými partnerskými organizáciami krajín s dlhodobou tradíciou riešenia migračných problémov ako sú Švajčiarsko a Spolková republika Nemecko a orientovaná v prevažnej miere na budovanie systému prostredníctvom vzdelávania pracovníkov zapojených do realizácie migračnej politiky. Z tohto obdobia bol rozsahom najväčší 18 mesačný projekt s názvom TRANSFORM zameraný na oblasť migrácie, azylového a cudzineckého práva, realizovaný v rokoch 1996-1997 v spolupráci s nemeckým Spolkovým úradom pre utečencov (ďalej len “BAFL“).
V nadchádzajúcom období, v súvislosti s prípravou Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie, bolo významnou podporou migračnej politiky využitie predvstupovej pomoci prostredníctvom projektov PHARE. V rokoch 1999 – 2000 to bolo zapojenie migračného úradu do Horizontálneho programu PHARE v rezorte spravodlivosti a vnútra, ktorý bol spoločným podporným programom týkajúcim sa aplikácie acquis v oblasti azylu a zodpovedajúcich štandardov a praktík v asociovaných krajinách strednej a východnej Európy. Ďalej to bola realizácia projektu z Finančného memoranda (ďalej len „FM“) 1998 v spolupráci s twinningovým partnerom BAFL. Tieto projekty sa navzájom dopĺňali. Priority a úlohy Slovenskej republiky v oblasti azylu boli stanovené v Národnom akčnom pláne (ďalej len „NAP“)  a v súvislosti s jeho postupným plnením boli  formulované nové úlohy na implementáciu migračnej politiky.
Realizácia  oboch projektov bola spoločnou intenzívnou prácou všetkých partnerov, najmä BAFl-u, a Federálneho azylového úradu v Rakúsku, UNHCR a ďalších zahraničných spolupracovníkov so zamestnancami migračného úradu a jeho vedením. Odrazom boli konkrétne výsledky, ako novela zákona o utečencoch, a zefektívnenie a skvalitnenie práce na migračnom úrade.
Skúsenosti migračného úradu potvrdzujú, že táto forma pomoci, zahŕňajúca pomoc predvstupového poradcu, krátkodobých expertov, semináre, workshopy a študijné pobyty je veľmi účinná a okrem poznatkov a zručností získaných v priebehu realizácie projektu, vytvorila dobré pracovné väzby a vzťahy, ktoré sú zárukou ďalšej spolupráce so všetkými partnermi domácimi aj zahraničnými.
Na základe potrieb a dobrých skúseností pokračoval migračný úrad v tejto forme pomoci medzirezortným projektom PHARE (spolu s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) z FM 2002, s celkovou alokovanou čiastkou 1 397 000 EUR, pod názvom „Podpora prípravy a implementácie Dublinského dohovoru“. Projekt pozostával z twinningu a dodávky výpočtovej a kancelárskej a telekomunikačnej techniky pre Dublinské stredisko, dva azylové súdy,  vybavenia technikou na registráciu žiadateľov o azyl v azylových zariadeniach a vývoj azylových databáz pre krajské súdy v Bratislave a Košiciach. Podstatnou úlohou tohto twinningového programu, realizovaného v spolupráci s holandským partnerom v rokoch 2003–2004, bolo najmä vytvorenie dublinského strediska a jeho uvedenie do prevádzky ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Z  FM 2002 bol realizovaný v priebehu rokov 2004 - 2005 aj projekt pod názvom „Špeciálny dokumentačný software pre analýzy krajín pôvodu pre Migračný úrad ministerstva vnútra Slovenskej republiky“ s alokovanou čiastkou 80 000 EUR. Tento softvér slúži na uchovávanie a vyhľadávanie relevantných informácií potrebných najmä pre rozhodovací proces v azylovej procedúre, ale aj ostatným odborným pracovníkom migračného úradu.  Projekt bol ukončený v januári 2005.
Významným projektom z FM 2003, ktorý je v súčasnosti v etape implementácie, je PHARE projekt pod názvom „Posilnenie prijímacích kapacít pre žiadateľov o azyl v Slovenskej republike“ s celkovou alokovanou čiastkou 2 534 000 EUR. Projekt pozostáva z dvoch častí - rekonštrukčné práce (určené na zriadenie  azylového zariadenia s kapacitou 550 žiadateľov v Humennom) a dodávka výpočtovej, kancelárskej a telekomunikačnej techniky pre 6 azylových zariadení.
Z  FM 2003 bol tiež realizovaný twinningový projekt pod názvom „Zdokonalenie administratívnej štruktúry v oblasti migrácie a azylu z hľadiska členstva Slovenskej republiky v Európskej únii“, s alokovanou čiastkou 160 000 EUR, v spolupráci so Švédskou migračnou radou. Projekt bol ukončený v apríli 2005. Jeho výsledkom je akčný plán a stratégia prijímania žiadateľov o azyl.
Vstupom SR do EÚ skončila predvstupová pomoc prostredníctvom projektov PHARE, avšak možnosti zahraničnej pomoci v oblasti rezortov vnútra a spravodlivosti naďalej zostávajú pre členské štáty Európskej únie prostredníctvom programov ARGO, INTI a ďalších, avšak najmä prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov.
Migračný úrad v súčasnosti využíva pomoc programov ARGO a Európskeho fondu pre utečencov a participuje na využití fondu programu Iniciatívy spoločenstva EQUAL, ktorý patrí do gescie rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Európsky utečenecký fond (ERF)

     Európsky fond pre utečencov I bol prvým nástrojom solidarity vytvoreným Rozhodnutím Rady EÚ č. 2000/596/EC 28. septembra 2000 v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s trvaním do roku 2004. Bol prvým krokom pri tvorbe spoločného európskeho azylového systému, ako bolo požadované Európskou radou v Tampere roku 1999 a potvrdené Haagským akčným programom, a ako je to právne podložené článkom 63 Amsterdamskej zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Cieľom tohto fondu je príprava spoločnej azylovej politiky ako aj spoločné európske opatrenia pre azyl, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť cieľa Európskej únie postupne vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je otvorený pre ľudí, ktorých donútili okolnosti zákonne hľadať ochranu v Európskej únii. Hlavným cieľom fondu je podporovať úsilie vynakladané členskými štátmi na poskytnutie vhodných podmienok prijatia pre utečencov a vysídlencov, ako aj spravodlivého a účinného azylového konania, aby boli chránené práva osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu.
Cieľové skupiny pre aktivity podporované fondom tvoria  štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí:

     Fond podporuje činnosti, ktoré sa vzťahujú na:

     Finančná účasť fondu má formu nenávratných finančných príspevkov – grantov. Činnosti, ktoré sú podporované fondom musia byť spolufinancované verejnými alebo súkromnými zdrojmi, musia byť neziskového charakteru a nemajú nárok na financovanie z iných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje všeobecný rozpočet Európskej únie. Žiadateľmi o grant môžu byť organizácie neziskového sektora - občianske združenia, komunitné iniciatívy, nadácie, odborové organizácie, miestne a regionálne samosprávy a nimi zriadené organizácie, štátna správa, vzdelávacie inštitúcie a vedeckovýskumné organizácie a združenia. Prostriedky fondu sú doplnkové k verejným alebo ekvivalentným výdavkom prideleným členskými štátmi na podporované opatrenia. Príspevok Spoločenstva na podporované projekty je najviac 75 % z celkových nákladov na konkrétnu činnosť. Finančná pomoc sa udeľuje spravidla na obdobie maximálne troch rokov, podliehajúc pravidelným správam o pokroku. Trojročné programy, ktoré podliehajú schvaľovaniu Komisiou sú vykonávané prostredníctvom ročných pracovných programov.
Ponuka podieľať na realizácií fondu bola poskytnutá všetkým novým členským štátom Európskej únie, migračnému úradu bola táto možnosť ponúknutá v apríli 2003. Celková vyčlenená suma na programový rok 2004 bola 372.374,- EUR.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rámci čerpania finančných prostriedkov zo zdrojov Európskeho fondu pre utečencov realizovalo v programovom roku 2004 tri projekty. Prvým projektom bola zabezpečovaná ochrana práv maloletých cudzincov bez sprievodu v azylovej procedúre nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky prostredníctvom SHR. Zmluva o poskytovaní právneho poradenstva a zastupovania žiadateľov o azyl v Slovenskej republike v súvislosti s uplatnením ich práv a oprávnených záujmov v právnych konaniach bol názov druhého projektu s poskytovateľom služby Slovenským helsinským výborom. Tretí projekt bol zameraný na dobrovoľné návraty cudzincov do krajiny pôvodu. Projekt zabezpečoval poskytovanie informácií cudzincom o možnosti dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu a zabezpečovanie realizácie dobrovoľných návratov. Zmluva o poskytnutí služby bola uzatvorená s IOM. Prvé dva projekty sa týkali oblasti podmienok na prijatie a ich gestorom bol migračný úrad. Tretí bol v gestorstve UHCP P PZ. Začiatok implementácie projektov sa začal podpisom zmluvy o poskytovaní služby a končil 31. júla 2005
V záujme zabezpečovania trvalej solidarity medzi členskými štátmi a s prihliadnutím na skúsenosti získané pri vykonávaní prvej etapy bol Rozhodnutím Rady EÚ 2004/904/CE zriadený Európsky fond pre utečencov II na roky 2005-2010. Je pokračovaním prvej fázy Európskeho fondu pre utečencov, realizovanej v rokoch 2000 – 2004, pričom cieľ fondu a podporované činnosti z neho zostali nezmenené. Referenčná finančná čiastka na implementáciu fondu od 1. januára 2005 do 31.decembra 2006 je 114 miliónov EUR. Z tejto sumy bolo Slovenskej republike na účely tohto fondu na rok 2005 vyčlenených 1 355 953,85 EUR.
Dňa 2. decembra 2005 bola v dostupných médiách publikovaná výzva na predkladanie projektov na programové roky 2005 – 2006. Na programové roky 2005- 2006 sú na rozdiel od minulého roku naplánované aktivity vo všetkých troch opatreniach, čiže v podmienkach prijatia a azylové konanie, integrácia osôb, ktorých pobyt má trvalý a stály charakter a dobrovoľný návrat osôb za predpokladu, že nezískali nové štátne občianstvo a neopustili územie členského štátu. Projekty sa budú posudzovať odbornou komisiou a predpokladaný termín schválenia projektov je február 2006
Vzhľadom na zložitosť a administratívnu náročnosť spojenú s praktickou realizáciou projektov Európskeho fondu pre utečencov, Komisia navrhla v rámci Všeobecného programu solidarity a manažmentu migračných tokov založiť Európsky fond pre utečencov III na roky 2008-2013, ktorý bude mať inú štruktúru a ktorý by mal podstatne zjednodušiť celkové riadenie tohto fondu. Predpokladá sa, že bude od neho oddelená časť týkajúca sa dobrovoľných návratov a vznikne samostatný Európsky návratový fond na roky 2007-2013, ktorý bude zastrešovať komplexne túto problematiku.
Návrh  programu definuje ciele pre jednotlivé časti fondu, implementáciu, finančné zdroje, a kritéria pre ich alokáciu. Ustanovuje pravidlá pre riadenie vrátane finančných pravidiel, ako aj monitoring a kontrolné mechanizmy založené na zdieľaní zodpovednosti medzi Komisiou a členskými štátmi. Súčasne sa zaoberá vytvorením aj iných osobitných fondov vo finančnej perspektíve 2007 - 2013, a to Fondu pre vonkajšie hranice a Európskeho fondu pre integráciu príslušníkov tretích krajín.
V súčasnosti sa návrh Všeobecného programu solidarity a manažmentu migračných tokov prerokováva na úrovni Európskeho Parlamentu a jeho predpokladané schválenie sa plánuje v roku 2006.

Európsky sociálny fond – Iniciatíva spoločenstva EQUAL

     V rámci Európskeho sociálneho fondu dňa 14. apríla 2000 Komisia európskych spoločenstiev schválila vytvorenie zásad iniciatívy spoločenstva Equal týkajúcich sa nadnárodnej spolupráce na podporu nových prostriedkov v boji proti všetkým formám diskriminácie a nerovnostiam v spojitosti s trhom práce. Cieľom Iniciatívy spoločenstva Equal je podporovať nové prostriedky v boji proti všetkým formám diskriminácie a nerovnostiam v súvislosti s trhom práce prostredníctvom nadnárodnej spolupráce. Iniciatíva spoločenstva Equal tiež primerane zohľadňuje sociálnu integráciu a integráciu v oblasti odbornej prípravy na zamestnanie žiadateľov o azyl. Riadiacim orgánom pre plnenie Iniciatívy spoločenstva Equal je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a na programové roky 2005-2006 stanovilo nasledovné priority:

     Iniciatíva spoločenstva Equal je financovaná spoločne členskými štátmi a Európskym spoločenstvom. Celkový príspevok Európskeho sociálneho fondu do Iniciatívy spoločenstva Equal na obdobie rokov 2000 až 2006 predstavuje 2.847 milióna EUR.
Migračný úrad  sa do tohto programu zapojil prostredníctvom projektu s  názvom „Pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky majoritnej spoločnosti v záujme uľahčenia integrácie azylantov a migrantov do spoločnosti“, ktorého hlavným partnerom je Spoločnosť ľudí dobre vôle a ďalšími partnermi sú SHR a Asociácia vzdelávania samosprávy. Cieľom projektu je podporiť systémový prístup k migračnej problematike v záujme postupného začleňovania migrantov do spoločnosti pomocou špecifických cieľov:

     V rámci projektu budú realizované prednášky a semináre pre širokú verejnosť a verejnú správu, ako aj  diskusné fóra pre mládež, ktoré sa budú viesť na školách v rámci vyučovania. Prostredníctvom týchto prednášok a diskusných fór sa občania dozvedia viac o  dôvodoch, ktoré nútia ľudí opúšťať svoje domovy a hľadať útočisko v inej krajine.
Na podporu verejnej a mediálnej kampane o azylantoch sa vytvorí 500 plagátov, 10 000 informačných letákov, 2 dokumentárne filmy, televízny spot, ako aj vzdelávacie pomôcky pre školy a širokú verejnosť. Pre mládež, pracovníkov verejnej správy a občanov sa zorganizuje 700 prednášok vedených trénovanými školiteľmi.

 Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2004-2005

     Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 446 z 13. mája 2004 schválila Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným formám intolerancie na obdobie rokov 2004-2005 (ďalej len „akčný plán“), na základe ktorého jednotlivým ministrom vyplynuli úlohy súvisiace s organizovaním aktivít  zameraných najmä na zvyšovanie vedomostnej úrovne občanov v oblasti ľudských práv, migračnej politiky a systémového odborného vzdelávania s cieľom predchádzať uvedeným negatívnym javom. Významnými výstupmi akčného plánu  sú napr.:

Akčný plán reaguje na zavádzanie nových prvkov reformami systémovými riešeniami (napr. školenia zdravotníckeho personálu o informovanom súhlase v nadväznosti na reformu zdravotníctva a práva pacienta alebo vzdelávanie príslušníkov PZ v nadväznosti na cieľ podpory multikultúrneho charakteru spoločnosti obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky). Akčný plán je zároveň dôležitým preventívnym nástrojom na riešenie dôležitých otázok, ako je efektívna implementácia antidiskriminačnej legislatívy, či systémové riešenie postavenia migrantov na Slovensku v súlade s požiadavkami Európskej únie.
Akčný plán na obdobie rokov 2004-2005 je v poradí už tretím akčným plánom od roku 2000. Pomáha tak vytvárať v rámci jednotlivých rezortov systematickú a trvalú pozornosť problematike dodržiavania ľudských práv a predchádzania diskriminácii. Skúsenosti mimovládnych organizácií sú optimálnym zdrojom informácií, východiskom pre systematické vzdelávanie príslušníkov profesionálnych skupín, ale aj pre prijímanie lepších opatrení verejnej správy a štátnej správy v príslušných oblastiach.

Integrácia azylantov do spoločnosti

     Vyjadrením podpory vlády je základný dokument integračnej politiky, ktorý bol pod názvom „Komplexné riešenie procesu integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca do spoločnosti“ schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 105 dňa 6. februára 1996. Tento dokument, vychádzajúci zo zásad migračnej politiky SR a konkrétnych ekonomických a sociálnych podmienok Slovenskej republiky, vymedzuje hlavné oblasti starostlivosti o cudzincov s priznaným postavením utečenca, úrovne riešenia a spôsoby realizácie, ako aj legislatívny rámec podmienok, ktoré Slovenská republika vytvorila pre integráciu tejto skupiny cudzincov. Je východiskom pre spracovanie  programov, realizačných projektov konkrétnych systémových opatrení, ktorých hlavným cieľom je čo najrýchlejší a najúčinnejší proces integrácie.

Pojem a rozsah integrácie

     Jednou z otázok vystupujúcich z rámca problematiky migrácie je proces integrácie azylantov do spoločnosti.
Integráciu možno charakterizovať ako „začlenenie jednotlivca do spoločnosti“. Úspešné začlenenie a adaptovanie sa na nový život predpokladá vytvorenie vhodných podmienok na bývanie, zabezpečenie zamestnania, možnosti ďalšieho vzdelávania, vyžívanie zdravotných, sociálnych a iných služieb poskytovaných štátom.
Cudzinec s udeleným azylom sa nachádza v novom, pre neho neznámom prostredí, čo ho v porovnaní s domácim obyvateľstvom značne znevýhodňuje. V rámci integrácie je preto potrebné pomôcť mu tak, aby si prostriedky na svoju existenciu dokázal zaobstarať sám a nezostával odkázaný na podporu štátu.
Proces integrácie do spoločnosti sa začína realizovať už počas pobytu v táboroch. Priamo v nich sociálni pracovníci poskytujú pre svojich klientov sociálno-právne poradenské služby. Ďalej môžu žiadatelia a azylanti bezplatne navštevovať kurz slovenského jazyka alebo niektorý z rekvalifikačných kurzov, organizovaných priamo v tomto zariadení, ktoré je v správe ministerstva vnútra.
Po skončení azylovej procedúry a udelení azylu  je pomoc pri ďalšej  integrácii prezentovaná tzv. integračnou ponukou. Táto ponuka je zameraná najmä na pomoc pri získaní zodpovedajúceho sociálneho bývania a vhodného zamestnania. Ak ju azylant odmietne, musí si ubytovanie a zamestnanie zaobstarať vlastnými silami.
„Komplexný program integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca do spoločnosti“ v sebe zahŕňa:

     Za integráciu cudzincov s udeleným azylom do spoločnosti je zodpovedný migračný úrad, ktorý pri praktickej realizácii tohto procesu  úzko spolupracuje s UNHCR, mimovládnymi organizáciami, orgánmi samosprávy a štátnej správy zainteresovanými priamo, alebo nepriamo do riešenia problematiky integrácie azylantov.

Uskutočňovanie   výučby  slovenského   jazyka,   zabezpečenie   vzdelávania a prípadnej rekvalifikácie

     Prvoradou podmienkou integrácie cudzincov s udeleným azylom je aktívna znalosť slovenského jazyka. Komunikačná bariéra je najčastejšou prekážkou úspešnej adaptácie na život v novom prostredí. Snaha odstrániť túto prekážku sa prejavuje už od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky.
V pobytovom tábore  sa ubytovaným cudzincom zabezpečuje bezplatný základný kurz slovenského jazyka pre dospelých a deti. Kurzy sa vykonávajú v dvoch základných skupinách a to pre začiatočníkov a pre mierne pokročilých. Takýto kurz môže byť organizovaný aj neskôr, a to počas pobytu v integračnom stredisku.
Pre deti ubytovaných cudzincov je už v pobytovom tábore zabezpečené navštevovanie predškolského zariadenia. Jeho zvláštnosťou je, že v ňom rodičia môžu tráviť čas spoločne so svojimi deťmi. Deti sa tu zároveň hravou formou učia slovenský jazyk. Výchovný program je v podstate zhodný s výchovnými programami oficiálnych  predškolských zariadení.
Po dovŕšení šiesteho roku veku sa na deti žiadateľov a azylantov vzťahuje povinná školskú dochádzku. Do príslušného ročníka základnej školy ich zaraďuje riaditeľ školy, a to po zistení úrovne zvládnutia slovenského jazyka a doterajšieho stupňa vzdelania. Rodičia sú povinní zapísať dieťa do školy a dbať na jeho pravidelnú dochádzku.
Po skončení povinnej školskej dochádzky môžu deti žiadateľov a azylantov pokračovať v štúdiu na stredných školách. V prípade, ak cudzinec s udeleným azylom prejaví záujem o štúdium na vysokej škole, vzťahuje sa na neho zákon o vysokých školách, štatúty vysokých škôl a fakúlt, ktoré upravujú podmienky prijatia, priebeh aj ukončenie štúdia.
Do oblasti vzdelávania je možno zaradiť aj ponuku rekvalifikácie, realizovanú migračným úradom v spolupráci s mimovládnymi  organizáciami. Rekvalifikačné kurzy majú za úlohu doplniť a rozšíriť možnosti ďalšieho pracovného uplatnenia azylantov a následne zabezpečenia si dostatku finančných  zdrojov z pracovných príjmov.

Vyhľadávanie pracovných príležitostí, resp. pomoc pri zabezpečovaní zamestnania

     Spoločenské vzťahy na trhu práce legislatívne upravuje zákon č.387/1996 Z.z. o zamestnanosti. Podľa zákona o zamestnanosti má cudzinec s udeleným azylom rovnaké právo na zamestnanie ako občan Slovenskej republiky.
Cudzinec s udeleným azylom môže podnikať na území Slovenskej republiky. Podmienky podnikania a kontroly nad ich dodržiavaním upravuje zákon NR SR č.105/1995 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

Zabezpečovanie   zodpovedajúceho   sociálneho   ubytovania   a vytváranie podmienok pre prijatie azylantov do kolektívov obcí a vybratie lokalít.

     Počas azylovej procedúry sú žiadatelia ubytovaní v záchytnom a v pobytovom tábore, kde majú zabezpečené najmä bezplatné ubytovanie, stravu, lekársku starostlivosť, kurz slovenského jazyka a iné služby.
Na účely ďalšieho prechodného ubytovania cudzincov s udeleným azylom slúžia tzv. integračné strediská. Integračné strediská patria medzi účelové zariadenia migračného úradu. V rámci integračnej ponuky poskytujú ubytovanie pre azylantov na základe ich žiadosti na dobu určitú, najviac však na šesť mesiacov. V čase pobytu v tomto zariadení je azylant povinný prispievať na náklady spojené s bývaním. Ak si po uplynutí šesťmesačnej lehoty nedokáže zabezpečiť iné ubytovanie, na jeho žiadosť môže migračný úrad  nájomnú zmluvu predĺžiť.
Pri vyhľadávaní ubytovacích kapacít pre azylantov migračný úrad o spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, občanmi a organizáciami, ktoré poskytujú ubytovanie vo vlastných ubytovacích zariadeniach (ubytovne, robotnícke hotely a pod.)
Ak obec zabezpečí azylantom bývanie v bytových priestoroch, ktoré sú vo vlastníctve obce, môže jej migračný úrad jednorázovo poskytnúť finančné prostriedky. Tieto sú určené na rozvoj, opravy a rekonštrukcie bytového fondu.

Sociálne zabezpečenie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti

     Sociálne zabezpečenie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti azylantom je vykonávané za rovnakých podmienok ako pre občanov Slovenskej republiky.