V súvislosti s autizmom bolo pre mňa prekvapujúce, že môže byť problém robiť niektoré pohyby, ktoré som čakala, že človek vykonáva automaticky.
Dnes už viem, že dieťa s autizmom môže mať problémy s koordináciou, rovnováhou alebo jemnou motorikou. Zároveň deti s PAS častokrát začínajú neskôr chodiť či skákať. Alebo niektoré časti vývoja úplne preskočia. Tiež zvyknú chodiť po špičkách, či majú problém chytiť loptu a podobne. Sú pohybové vzorce, ktoré si osvojujú dlhšie ako neurotypické deti, trvá dlhšie než ich zautomatizujú.
U nášho Jurka sa ukázalo ako problém hneď niekoľko pohybov. Jurko síce začal chodiť skôr, než mal rok, ale za to takmer vôbec neštvornožkoval a aj to len na veľké nútenie, pri použití silnej motivácie a dávno po tom, ako sa vedel postaviť a obchádzať nábytok.
Taká prvá pohybová kontrolka zablikala, keď mal začať skákať na dvoch nohách. To, čo iné deti začali robiť akosi samé od seba, človek mal pocit, že automaticky, sme nášho Jurka vyslovene učili a presviedčali k tomu niekoľko mesiacov. On skákal len po kolenách a na nohách sa ako keby bál. Ďalším problémom bolo odrážadlo.
Nikdy sa moc nechcel voziť na takých odrážacích autíčkach, motorkách a podobne. Mal ich doma niekoľko, ale aj sadnúť na ne bol problém, nie to ešte pochopiť, čo tam vlastne má robiť s nohami. Jeho rovesníci sa dávno začínali voziť aj na bicyklíkoch a my sme ho museli presviedčať, aby si sadol na odrážadlo.
O nejakom točení pedálmi na trojkolke nemohla byť ani reč. No nikdy sme sa nevzdávali, verili sme, že raz sa bude bicyklovať aj on. Obrnili sme sa trpezlivosťou a niekedy s veľkou chuťou, inokedy s veľkou frustráciou skúšali iné a ďalšie spôsoby a odrážadlá, a bicykle, na ktoré by si chcel aspoň sadnúť.
On sa rád vozí, keď ho niekto tlačí alebo ťahá. Ako malý miloval svoju trojkolku, ktorá mala rúčku, za ktorú sme ju tlačili a aj menili smer a on nemusel nič len sedieť v kresielku a obzerať prírodu. Aj do cyklistickej sedačky sadal s radosťou, mal výhľad a nikto od neho nič nechcel. A tak sme sa vozili aspoň tak, dúfali sme, že keď mu to budeme spríjemňovať, keď bude vidieť točiť nás, tak začne aj on.
Minulý rok však odrazu nastal zlom. Podarilo sa nám nájsť v obchode superľahké odrážadlo, ktoré sa mu hneď zapáčilo, vedeli sme, že už aspoň chápe princíp odrážania, na to už za tie roky skúšania prišiel, ale vždy prešiel len pár metrov. No toto odrážadlo bola zmena. Prišiel na to, že vie byť rýchly, vie sa rýchlo presunúť a po ceste, po ktorej sa tak rád vozil v cyklosedačke, odrazu vie ísť aj sám, a tak ako on chce. Keďže cyklosedačka už bola malá, no my sme sa chceli voziť ďalej, kúpili sme aj tandemovú tyč za náš bicykel, na tú sme pripli jeho bicyklík, a tak sa mu začal páčiť aj bicykel nielen odrážadlo.
No ako Jurka naučiť pedálovať? Volant na bicykli sa naučil používať na odrážadle a aj na bicykli, za ktorý sme zapli vodiacu tyč, no meniť smer už musel on.
Už to nebola detská trojkolka. A tak sme mali radosť s bicyklovania, schopnosť meniť smer, ešte tie pedále. Tie boli skutočným orieškom. Skúšali sme to všelijako, ale pochopenie neprichádzalo.
Pomohol nám strýčko Google a rady iných mamičiek. Síce to nikdy nepísali priamo pri autistovi, ale za pokus to stálo. Kúpili sme samostatné rehabilitačné pedále, ktoré sme mu dali doma pod stoličku, zapli obľúbenú rozprávku a začali točiť nohami.
Odrazu to Jurko pochopil lusknutím prstami. Hneď točil sám a veľmi sa mu to páčilo. Skúsili sme to pár dní po sebe vždy na chvíľu a šlo to. Tak sme doniesli domov bicykel. Pomocné kolieska sme posadili do manželových topánok, zapli rozprávku, posadili Jurka a Jurko odrazu točil pedálmi a my sme nechápali. Také jednoduché a my sme na to neprišli? Prečo sme na to neprišli skôr? Ale ako pri všetkom, Jurko musí na všetko dozrieť a my s ním. Asi len nastal čas na pochopenie.
Vytiahli sme bicykel von, nechali sme pomocné nech vieme ako mu to ide a nemusíme ho pri tom držať, trošku ho potlačili a Jurko šiel a šiel s veľkou radosťou, že to dokáže sám. A tak náš Jurko od minulého leta jazdí na bicykli s pomocnými kolieskami a je nezastaviteľný. Keď vyberieme na prechádzku bicyklík, o trase už nerozhodujeme, už len bežíme za ním a tešíme sa, že má z toho radosť. Tento rok sme si dali novú výzvu odstrániť pomocné kolieska. Tak uvidíme.
Bicyklovanie nie je náš jediný športový cieľ, ale tie ostatné idú niektoré ľahšie a samé a na niektoré ešte neprišiel čas.
Jurko zbožňuje vodu, ale keďže má problém s porozumením, nemohli sme ho dať na klasický plavecký kurz. A tak má vlastného trénera, ktorý už je aj jeho kamoš. A neviem síce či niekedy Jurko bude vedieť ovládať všetky plavecké štýly a či pochopí možno nejaké pravidlá súťaže, ale je úžasné pozorovať s akou radosťou pláva a aký je nadšený, keď si môže vliezť do bazéna a vie, že nič nepotrebuje, pretože nad hladinou sa udrží. Zatiaľ je to síce skôr na „štýl psíka“, ale pre nás je podstatná tá radosť.
Ďalší šport, ktorý skúšame je korčuľovanie na ľade, kde tomu tiež prichádza postupne na korienok. Ku tomuto všetkému nám veľmi pomáha fyzioterapia a pravidelné cvičenie. A s čím Jurko nemá problém a prišlo to samo – je chôdza a turistika. Jeho láska k lesu je taká veľká, že na turistike a prechádzke v lese plače, keď sa má vydať na cestu späť.
Šport je ako pre zdravého človeka, tak aj pre dieťa a človeka so špeciálnymi potrebami veľmi dôležitý. Prináša radosť, udržiava nás zdravých, aktívnych. U detí s autizmom môže šport priniesť nové výzvy v motorike, komunikácií, a tak zlepšiť motorické, komunikačné a sociálne zručnosti. Pre autistov môžu byť jednoduchšie tie individuálne športy, ale skupinové môžu výrazne zlepšiť aj ich sociálne zručnosti. No autisti môžu mať pri športe aj výhodu v silnej koncentrácií, lebo sa môžu do nejakého športu, ktorý ich veľmi baví zahĺbiť, zdokonaľovať sa, až kým v ňom nie sú perfektní.
Niektoré deti majú zase radi opakované pohyby a to im môže pomôcť v športoch ako je plávanie alebo atletika. Je dôležité sa nevzdať, skúšať. Niekedy prijať fakt, že tento šport nech chceme akokoľvek možno vôbec nepôjde, ale v inom môže byť to dieťa skvelé, a tak ho podporovať a tešiť sa s ním. Veď šport má byť najmä o radosti z neho.